LEDSTNEMA

Erźań ava čačtïmim mastor langs,
Erźań teťa sťavtïmim piľge langs.
«Avaj» uľneś keľbŕaso vaseń valom,
Leľat-jalakst, paťat-sazort kassť vakssom.

Vete teleť moneń sestë topodsť.
(Vojnado mejle kemenćeś moliľ).
Šabratneń peľde čijeź saś avam:
«Rakšat śormaliť! Revenť bojka kards!»

Sïre revenť, kona levksïjaś veť,
Paniź kardazs. Kozoń levkstnë kekšems?
Leľam – ćorïne. Kivčk – ećeś kaśkas,
Keďsënzë – vaŕgineška ve levksëś.

Moń sede kurok kuztimiź kaštlangs,
Elezëm neŕgstïź omboće levkskenť:
«Kirdik vadŕasto, iľazo para!
Buti śormadsïź – a vaŕgat, a kemť!»

Nulatneń pots lekškadsť kavto ojmeť,
Kavonest levkst: lomaneń dï reveń.
Kavonest ezť čaŕkode mezejak,
Dï sornoź toknosť viška sedejnest.

Školaso, pek lamo ijeń jutaź,
Moneń jovtnesť: «Sovett… Narodoń vlasť…»
Kuvať eź sajeve ejkakšoń prevs:
Meks eno kekšnesť te «vlastenť» ejstë?!

Avań kevkstnija. Son meľavtoź merś:
«Jurgoź-veškeź tujeveľť seť škatne!
Nalogt, ejdnem, lepšťasť, kiśke vatkasť,
Ojeń – ojsë, ponań – ponaso; miń
Činzë čop važodinek pakśaso,
Pandomga tenek palkineť vačkasť…»

Bolonov kedtne stakasto novoľsť,
Ukstaś avam, jutaześ, merť, ledsťavś:
Kotoće peke sestë son kandtneś,
Raštamonť troks ezť tejev «trudodnejtne».
Sudiź avań. Dï vete čitneń kis
Sï ijenť perť važodś škinem «prinud»…