ČOKŠNËŃ ARSEMAT

Čizë valgś.
Sëń šaršavt
Pongavtś čokšnëś
Dï kuztembes ozaś
Mazïjka
Venť učomo.
Se kapšaś.
Malav saś.
Jutïze pakśanť,
Virenť.
Eskeľďaś
Pandonť troks
Dï, vant, tozoń
Puporďaś:
Avoldasť kedtne
Śolmoks,
Martonzo kanstkeś
Juksevś –
Vese menelenť keles
Tešttne peversť,
Prok jamkskeť.

Lijasto stihtne ašo loksejks livtniť
Mon veľkssë koštsonť – ojmezëm sovavoľť.
Perťpeľksëń zërtte, gajtev kortamodo
Tandadïť sïń, kapšaź tuiť, tombaviť.

Dï anśak veť, źardo engami šaltoś,
Eli pakśava śkamom eskeľamsto
Kelejstë panžan mon ojmezëm kenkštneń
Dï liśan sradoź narmunem purnamo.

«Sado moneń, jovksoń mazïj narmunem!
Mon tïnk učan. Veľavtodo, ineśkeť!
Kavańams tïnk jorïń piže tikšineť,
Simems tïnenk anokstïń liśmaprineť!»

Kodamo pokš keńarks dï vij źaroška
Valovi mešťs, źardo, terdemam maŕaź,
Puromiť vejs dï, meľćek-meľćek araź,
Livtiť lijań sedejs ašo narmunem!

1984

Teči ojmezëm teiń «kudoń šľamot».
Sornovtńan ledstnematneń tašto nulaks:
Vejenstnëń bažan vïrnovtoms šukšpŕav,
Lijatneń veľkssë nusmakaľan kuvať.

Koćkeŕan ejsëst potmakssto dï targan,
Vankšnan pštistë, veľavtńan eŕva jondo.
Sïń lepamoź tonolks tago sïremsť
Dï pićiť ojmenť viźksëń kirvi tolso.

Vaj, źaro sod, šanžavoń koctt povolesť!
Koda zńaronť ojmezëm mon noldïja?!
Koda koj-mezde meľ araś ledstnems!
Koda koj-mezenť seske stuvtovlija!..

Araś, a jortsak, mezenťkak a stuvtsak:
Eŕva ledstnemaś – eŕamoń viška peľks.
Vejkeś – prok kši, lijaś – ki langoń kev,
Vejkeś laći, lijaś – lokšoso keri…

1987