SEDEJEŃ EŽDEMA OZKS

Mon kezëreń avaks pŕam marija,
Meŕat, alkuks – jovksoń orožijan.
Ine vijť terďan esteń lezdamo –
Kadïk karmavtadïź moneń samo.

Viŕavatneń, veďavatneń terďsïń,
Vese eńaldomam sïnest meŕsïń.
Norovavanť ikelev śukońan,
Mastoravanť piľgezënzë koman.

Čači kovoń vestë virev tujan,
A nejaviks Tešte-tikše mujan,
Čiń lisemstë sonzë veďs kajasa
Dï večkemam marto čovoŕasa.

Kstïjeń tansť tozoń kai Viŕavaś,
Liśmań vańksënť makssï teń Veďavaś.
Norovavaś šumbračinť a stuvtsï,
Mastoravaś valdo vijenť putsï.

Ojme koštsom keľme vedenť ežďsa,
Pelevestë kečenť toneť vensťsa
Dï eśkam jovtasïń ozksoń valom,
Konat potsom činek-venek palïť:

Mon ulezan toń sedejsë śkamom,
Ton učozat eŕva čistë samom.
Keńardozat moneń, teke Činteń,
Dï iľazt javovo minek kitne…

1986

Onstom sakšnïť apak čačto ejdem:
Ruća potso, ašo panarnësë.
Jakstere paľaso sï tejternem –
Nalksi čiś sonzë kumbŕav čertnesë.

Mon kutmoŕan ejsëst sedejškava,
Meštezëm nežeďan, psistë palan…
– Ormalgadat – riznëź kortï avam, –
Anśak te meľavksonť mon a javan.

Kapšaź tujan dï ukstan ušoso:
Iliź neje, koda ojmem majsi.
…Mezeń kisë tusto viŕ kužoso
Pizëvteme kukoś isťa lajši?..

1985

Kadïk eŕan čavo kudosom śkamom –
Iľa sakšno, iľa kolse eŕamom.
Kadïk a gajgiť vajgeľneť ejkakšoń –
Ton jalateke moneń iľa sakšno.
A pokš meľsparoś – ulems anśak nalkškeks,
Škań jutavtomaks te čokšnëstënť valskes.
Seks, źardo palśat, večkemań toškat valt,
Maŕavi, kajśat pićeź ojmezëm salt.
Kadïk uľan, toń kojsë, keľme sedej, –
Kekšsa vasov końovonť, kozoń peďasť
Valt: «Mon toń večkťan»
dï seŕgedemań znak.
Mon kaštmolemas lepijavtsa ojmem,
Iľazo pižakado:
«Sak!»

1986

Apakoľť jovta večkemado valt,
Altnemat psiť apakoľť makso…
Avanť sedejs meľavksoś śalgi sardt –
Veńberť matedevems eź makso.

Rizksëś, prok čemeń, ojmenť keŕaś-sëvś,
Talnovtsť arsemat: koda ulems?
Dï valskeń sťaź kapšaś varštamo seľms:
Palïť eli vadinze puleś?

…Apakoľť jovta večkemado valt,
Altnemat psiť apakoľť makso.
– Eńaldan teť: moneń ejdine kandt…
Puŕgineks zëŕkstaś pilenť vaksso.

1985

Araś, nej mon a livtńan sëń meneľga:
Śolmtnë lavšomgadsť, meľtnejak polavtovsť.
A mezť učnems, son umok tuś ve peľga –
A nežedems moneń večkeviks lavtovs.

Anśak lijasto nusmakadï čačom,
Źardo večkema škaś melezëm ledi:
Sëń meneľteme śolmov ojmeś vačo
Dï modań tansteśkak sedej a peti.

1986

Umok, umok jakat moń meľga,
Umok snartńat meľzëm tujems.
Anśak vijsë sedejs a keľgat –
Tov kiś a šoždïne mujems.

Mon sťako ejsëť valso ešksiń:
A čumoś – čumoń teiks lisś.
Mongak isťa pajstomo večkiń,
Isťa žo eź mujeve kiś.

1987