Erzya symbolWörterbuch der erzjanischen SpracheRUDEENMithelfen
← Nachrichten · Nachrichten · 2021-03-09

ŠIVEĆ, NEČISTOJ DÏ VIŔ-AVA

Eŕaś-ajšś ve šiveć. Beŕanstë sustï — meriť tenzë: kedeť kośkest, koda beŕaństë sustïk!

Paŕste sustï, meriť: kedeť kośkest, koda paŕste sustïk! Koda-jak tenzë a savtovi.

Aŕsi šiveć eś pačkanzo: „beŕań eŕamom, — kijak teń paro val a jovtï! Beŕaństë sustan — kedeť kośkest meriť; paŕste sustan — kedeť kośkest meriť. Tujan, kov seľmeń neiť, kov pileń mariť.”

Saize aršinënzë i tuś.

Jutaś, jutaś — pačkoć viŕs. Ponkś karčozonzo ovto i meri:

— Kov moľat, šiveć paro či?

— Moľan, kov seľmeń neiť, kov pileń mariť: beŕań eŕamom, — kijak teń paro val a jovtï: beŕanstë sustan — kedeť kośkest meriť, paŕstejak sustan — kedeť kośkest meriť.

— Aďa, mońgak saimak martot, — moń-gak eŕamom beŕań, vese pejeliť langkson: ki sodov dï a mazï ili pek kežev — meriť tenzë ovto. Kiń ejkakšozo avaŕdi — moń ejsë tandavtliť: „iľ avaŕde — sï ovto sëvďanzat!”

— Aďa! — meri šiveć.

Jutïť kavonest. Jutasť, jutasť — ponkś karčozost nečistoj i meri tenst:

— Kov moľďado?

— Moľďanok, kov seľmenek neiť, kov pilenek mariť: eŕamonok tesë beŕań, — kijak paro val tenek a jovtï.

— Saimiź mońgak, — meri nečistoj, — mońgak eŕamom beŕań, — kijak esnëń a večki. Vejkest-vejkest ejsë moń lemsë śovnïť, — moń ejsë tandavtliť — va, meriť, nečistojś puvatanzat!

— Aďa, — ovto marto šivecť meriť.

Jutïť kolmonest. Jutasť, jutasť — musť kudïne. Sovasť — kudïnesť čavo. Karmasť esnënzë eŕamo.

Eŕasť, eŕasť — musť viŕstë komuľat i arćesť pijań pideme.

Šiveć meri: „Pijanť pidiťanok, dï solodonok arasť!”

Nečistoj meri: „Sesë, sesë uliť veďgevť, esnëst apak krestak kadoź solod. Jažavtïća kijak araś — moľan salan.”

Nečistoj tuś i kanć solod.

Šiveć meri: „Suslań pidems eŕavi korćaga — korćaganok araś”.

Nečistoj meri: „Ve ava kudïkelev puć apak kŕosta korćaga. Moľan kanca.”

Tuś — kanć korćaga.

Pidiź suslanť, noldams tenst a mezes — araś očkost. Nečistoj kańć tenst očko, kańć boćkajak. Pećiź pijań i peštiź boćkas. Ovto kańć meď — lambavtïź i livtiź macts keľmeme.

Valśke moľś šiveć vačamonzo — boćka kurgoś panžoź i pijadonť ta ki simś.

Saś kudov i meri:

— Vana meze, jalgat, pijadonok ta ki simś, eŕavi sonzë kundams! Davajte vanstomonzo!

Kajasť žerebejsë, kineń zńardo satï molems.

Vaseń vestënť satoć moľmeks ovtoneń.

Moľś son mactonteń, kekšś boćkanť udalov i ašti.

Peleve škane kepeteć prok vijev varma. Čuvtnë vese karmasť lažnomo. Śator pukštor saś viŕ-ava. Targize boćka potomksonť i davaj simme.

Ovto liś boćkanť udaldo i seŕgeć: „A! vana ki simni minek pijadonok!”

Viŕ-ava koda kundasazo ovtonť i davaj meŕkamonzo. Meŕkaś, meŕkaś esnënzë, ćut živstë noldïze.

Saś ovto kudov, mać kašlanks i kuvsi.

Šiveć kevstize: „Ja, ovto, neiť mezejak?”

— Araś — meri ovto — mezejak eziń nejť!

— Mejś ino kuvśat?

— Gobriks valgomsto prïń dï vese porksaviń!

Omboće vestë moľś vanstomo nečistoj. Kekšś boćka udalov i ašti.

Peleve škane tago saś viŕ-ava. Nečistojeńgak meŕkize, ćut živstë noldïze. Nečistojeń pulo-pezëjak sezevś. Saś kudov nečistoj, mać kašlanks ovto vaks i nolsi pulo pestënzë verenť.

Šiveć kevstize nečistojeń: „Ja, neiť mezejak?”

— Araś, mezejak eziń nejť!

— Mejś pulo peť verev?

— Kenkšes pongoneś — lepšťavś!

Kolmoće vene moľś vanstomo šiveć. Sajś martonzo balalajka i kšniń aršin. Ozaś boćka udalov i ašti.

Pele ve škane saś viŕ-ava. Komaś boćkanť lanks i davaj simme. Koda viŕ-ava alamodo ireć, šiveć davaj balalajkasonť seďamo. Viŕ-ava kadïze simmenzë i davaj kišteme. Kijš, kijš — siześ i meri: „Uj! koda siziń, pekemgak mik vačś! Šiveć, mon tonť sëvďan!”

— Sëvsamak, sëvsamak, — meri šiveć. — Tonť peksëjak eŕan, mon večkan lembe tarka. Anśak vana meze vasńa tejďanok: moń uli šočkom — aďa lajsïnek šačk, mejle sëvimak!

Viŕ-ava meri: „Aďa!”

Šiveć lajś šočko-pe, čavś ezëzënzë tulo i meri viŕ-avanteń: „Tongi lasksosteń kavonest kedeť i teťk lasksonť — sede kurok lazovi.”

Viŕ-ava tonginze. Šiveć koda vačkoťsazo tulonť uzere obuškaso! Tuloś jortovś ve jonov. Viŕ avań kavonest kedenzë śuvordavsť lasksosteń. Tev nock, tov nock, a targaviť tenzë. Šiveć koda sajsazo kšniń aršinsť i davaj viŕ-avań koťmere langa pideme!

Viŕ-ava rangi — pižeť-ožot livti:

— Šiveć paro či, noldamak ineskeť! Vesťak a san pijadonk simme!

A šiveć pidi esnënzë, a kulconïjak.

Viŕ-ava tago: „Šiveć paro či, noldamak, ineskeť, — meze, vešat — maksan!”

— Meze maksat?

— Uli vejkine tejterem — makssa tenť!

— Martonzo meze maksat?

— Maksan sisem malinkat sijań jarmak!

— Eščo meze maksat?

— Maksan eščo tenť od kudo dï kardas peškse skotinat, anśak noldamak!

— A mańasamak?

— A mańatan! Zepsëń uli paćine — saik. Kodak esnënzë čamat nardasak — vese tenť uliť, mesť altïń i tonś od ćoraks veľavtat!

Šiveć saize viŕ-avań zepstë paćinenť i noldïze viŕ-avanť. Viŕ-ava orgoć — vese viŕsë čuvtnëń-gak jažińze.

Ašolgadmo jonov saś šiveć kudov. Ovto marto nečistoj kevstiź: „Ja, šiveć, neiť mezejak?”

— Neiń, — meri šiveć, — sakšnoś viŕ-ava.

— Mesť altaś tenť?

— Mesť? Vejkine tejterenzë makssazo teń niks! Martonzo maksï teń sisem malinkat sijań jarmak, od kudo dï kardas peškse skotinat. Vana tejterenť paćanzojak uš maksïze teń.

Ovto marto nečistojť tajmaskacť — eś seľmest-pilest a kemiť! Mejle, alamos ašteź arćezevsť dï meriť:

— Pijaś veť vejsëneľ, viŕ-avań tejtereś eščo azdan kineń satï: miń karmatanok martot peľkstamo!

Šiveć meri: „Koda karmatado peľkstamo?” Ovto meri: „Davajte vana koda peľkstatanok: karmatanok vejkenek-vejkenek tandavtleme — kiń ejstë vesemede pek tandattanok — seneń uli viŕ-avań tejteŕś.”

— Nu, davajte, — meriť šiveć i nečistoj.

Saś čokšnë, tolost mactiź i liś vasńa ušov ovto. Kekšś čuvto udalov i davaj rangamo i čuvtoťnesë jažamo — viŕś kak vese sornï. Vancazo šiveć marto nečistoj estëdenzë a peliť, — arć vaľmańť alov i aparo vajgeľsë seŕgeć: „vado! vado! ovtoś sëvďadïź!”

Šiveć maro nečistojť meriť tenzë: „Iľa tandavtle, avoľ ejkakšttanok — a peľďanok!”

Liś nečistoj. Kujś čuvto pŕas i karmaś puvamo. Kepeteć isťamo varma — kudośak vese sornï — tekeń vanok śavori. Mejle čijś vaľmanť alov i amazï vajgeľsë seŕgeć: „Vanodo, vanodo, nečistoj livti — puvsiťadïź!”

Kudostonť šiveć meri tenzë: „Iľa tandavtle — sodatadïź kijat — a peľďanok!”

Mejeľś pelev liś kudostonť šiveć. Sajś martonzo zaslon dï kšnïń vedra. Kekšś kaľ kurakške udalov — keŕksaź langozonzo čuvto lopań odižat, saś štemeška. Peleve škane koda karmi vedrasonť zaslonsteń čavmo i kudonť jonov moľme. Viŕśkak vese gajni.

Mariź šumonzo ovto marto nečistoj — vačtasť vaľma čireva — kudonť jonov jutï tago meze štemeška da čavi vedraso zaslons.

Ovto meri: „Te avoľ viŕ-ava li sï, kozo nej kekšťanok?” Nečistoj meri: „Son prok nejavi!”. A sońś vese sornï.

Šiveć koda moli vaľmanť alov, koda ćaraťsazo vaľmanť zaslonso, sonś koda seŕgedi: „Lisede, lisede sede kurok — viŕ-ava saś!”

Ovto marto nečistoj koda lisiť kudostonť i davaj čijme! Udalov-gak a vačtïť.

Šiveć nardïze paćasonť čamanzo i tejevś od-ćoraks. Ikelenzë ašti gornića i kardas peškse skotinat. Sovaś gornićasteń — ezem pŕaso ozado odiŕva — bojar ava prok naŕažaź. Vačtaś akśalov — aščiť sisem malinkat sijań jarmak. Karmaś šiveć odiŕvanzo marto od kudoso eŕamo-aštomo. Aršinënzëjak vaľmava jortïze.

Makar Jevsevev. Erźań jovkst // Purnïńze M.Je. Jevsevev — Moskva: SSSR-eń Narotnëń ćentraľnoj izdateľstvaś, 1928