KOLESNIK

Eŕaś ve kolesnik. Lomaneś son avoľ śupav uľneś; śuro a vidiľ — čarïť tejniľ i seń ejsë pŕanzo triľ. Vaksnënzë eŕasť kolmo śupavt brat. Sïń kolmonest lomaťne a part uľnesť, — vanïľť anśak lomaneń obiďamo.

Vesť kolesnik anokstaś mijmeks čarïť ćela utomo. Śupavt bratnë neiź čarïťneń dï arsiť: mijsïńzedeŕaj kolesnik ne čerïtneń, mindenek pek śupalgadï: eŕaviť pultams čarïnzë. Saiź dï kurvastiź čarïnzë.

Kolesnik meri: „Palsť, palsť čarïń, mon jala teke pitnest sajsïń”.

Purnïńze kulovtnëń, vačkińze ulavs i ranajak ta kov tuś martost.

Moľś, moľś — pačkoć pokš oš vaks. Lisť ošostonť kolmo kupecť i kevstniť ejsënzë: „Kov moľat i mesť uskat”.

Kolesnik meri: „Moľan ińazoroneń, uskan tenzë śakojť odižat”.

Kupećne peďasť tenzë i meriť: „Nevti tenek, kodat odižatneń uskat ińazorosteń”. Kolesnik meri: „A nevcïń, — tïń seľmeťsïnk i sïń olïť eli lijaks mezekskak tejeviť”.

Kupećne saiź dï siloj ulavsť štavtïź. Vanïť — toso kulovt. Kolesnik meri: „Eh, meze teide! meriń veď seľmeťsïnk. Koda nej moľan ińazorosteń, mesť tenzë jovtan? Son mońgak pŕam keŕasazo, tïnkkak keŕasïńze”.

Kupećne meriť: „Iľa jaka ińazorosteń, iľa jovtne tenzë: miń tenť kolmo pont jarmak makstanok”. Kolesnik sainze kolmo pont jarmaknëń i murdaś kudov.

Lotkavtïze lišmenzë orta lanks i sejeri ninstëń: „Baba, a baba, lisť sede kurok jarmakoń čamtleme: ćela ulav jarmak uskiń”.

Mariź kolmo bratnë — vanïť, — alkuks kolesnik ćela ulav jarmak uskś. Sijacť seľmest. Sasť kolesnikeń kevstneme, kosto son sainze jarmaknëń.

Kolesnik meri: „Palsť moń čarïń. Mon purnïń kulovtnëń i tuiń mikšnemest. Pačkodiń ve pokš ošos, toso kulovt ovse arasť. Jutan uľća jutkovasť i sejeŕań: kulovt mikšńan! kulovt mikšńan! Kulovt kineń a eŕaviť-li? — Oš-erićatne vese praź prasť moń kulovtnëń lanks. Vejke meri moneń mijť, omboćeś — moneń. Mon saija dï miija ulavom kolmo pont jarmakto. Mon arśan nej kudońť-kak pultamo dï tago moľme se ošonteń kulov marto.”

Bratnë sasť kudov dï meriť: eŕaviť minekak kudotneń pultams dï kulov mikšneme molems se ošosteń. Saiź dï pultïź kudost-čist. Vačkasť kolmo ulavt kulovt i tusť se ošosteń mikšneme.

Jutïť uľćanť kuvalt i kolmonest sejeriť: „Kulovt mikšniťanok, kulovt! Kulovt kineń a eŕaviť-li?”

Mariź seťne kolmo kupećne, konat tandadmoń pačk maksť kolmo pont jarmak kolesnikneń, i meriť: „A, tago saś mańčeme!” Lisť uľćas, kundïź bratnëń i davaj esnëst čavmo. Čavsť, čavsť, bratnë ta koda meńsť kectëst i čijeź kudov, lišmestkak tosk kadïź.

Sasť kudov i meriť: „Manimiź kolesnik, — koda nej tenzë te keženť pantsïnek?” Pokš bratoś meri: „Sonzë avazo pek prevej, — avavtomo sonsinzëjak pezë maštï”. Saiź dï maštïź kolesnikeń avanzo.

Kolesnik purnïze-sëŕnize avanzo, ozavtïze kibitkas i tuś martonzo ta kov. Pačkoć tago pokš oš vaks. Lisť ošostonť kolmo lomať i kevstniť esnënzë: „Kov moľat i mesť uskat?”

Kolesnik meri: „Moľan mon ińazorosteń, uskan tenzë mazï tejteŕ koźajkaks”. Lomaťne kolmoćest peďaź tenzë i meriť: „Nevtik dï nevtik, kodamo tejtersť uskat ińazorosteń niks”. Kolesnik meri: „Iľado eńalt-kak, a nevca, peľan, avolenk seľmeť”.

Lomaťne kolesnikeń eziź kulsono, saiź dï siloj štavtïź kibitka kurgonť. Vanïť — toso kuloź sïre baba ašti.

Kolesnik meri: „Eh, seľmenk-čamank lisest, meze teide! meriń veď seľmeťsïnk! Koda nej moľan ińazoronť ikelev, mesť tenzë jovtan? Son mońgak dï tïnkak pŕank keŕasïńze.” Lomaťne kolmonest meriť: „Ineskeť iľa pižne, — lomať avolidiź maŕak, makstanok tenť kolmo pont jarmak, anśak iľa jaka ińazorosteń, iľa jovta langozonok”.

Kolesnik sainze kolmo pont jarmaknëń i murdaś kudov. Kalmize avanzo, lotkaś orta lanks i sejeri: „Baba, a baba, lisť sede kurok jarmakoń čamtleme, — ćela ulav jarmak uskiń.”

Mariź kolmo bratnë — vanïť kolesnik alkuks tago ćela ulav jarmak uskś. Lisť kolmonest, kevstniť esnënzë, — kosto son jarmaknëń sainze. Kolesnik meri: „Miija kuloź avań. Mariń mon — ve ošnë kuloź lomať ramsiť. Saija avań i moliń se ošosteń. Eziń kenerť seŕgeďme: kuloź lomań mikšńan! kuloź lomań kineń a eŕavi-li? — oš-erićatne praź prasť langozon! Vejke meri: moneń miik! omboće — moneń. Mon kolmo pont jarmakto miija avań.”

Bratnë sasť kudov i meriť: „Dajte koźajkanok maštsïnek dï mijsïnek. Sajďanok kisëst kolmoń-kolmoń pondo jarmak, i miń kolestnikte śupavt uľďanok.” Saiź dï maštïź koźajkast. Putïź kolmo krandazga i tusť se ošosteń koźajkast mijme, koso kolesnik avanzo miize.

Esť kenerť ošosteń sovamo, koda karmiť kolmo vajgeľsë sejereme: „Kuloź lomať kineń eŕaviť? Kuloź lomať mikšniťanok!” Lisť ne kolmo lomaťne, konat tandadmost pačk maksť kolesnikneń kolmo pont jarmak, koda kundasïź bratnëń, koda karmiť esnëst čavmo! čavsť, čavsť — bratnë ta koda mensť kectëst i čijeź kudov, lišmest-kak kozejkast marto tosk kadïź.

Sasť kudov i meriť: „Tago manimiź kolesnik, avoľ avazo, nať, sonś kolesnikś veľť doka, — eŕavi sonsinzë jomavtoms.” I arseśť kolesnikeń veťs vajavtomo. Kundïź sonzë, ozavtïź kuľs i kuleń kurgonť śumsiź. Kiľsť lišme i tusť maronzo pokš vedeń vešneme.

Moľsť, moľsť — pačkocť kabak vakss. Lotkavtïź lišmest i kolmonest sovasť kabaksteń vinado simme, kolesnikeń kadïź krandastnëneń.

Kolesnik peľś kuľsteń vaŕa i vanï. Vakskanzo pastuh pani skaloń stada. Son meri pastuhsteń: „Pastuh, a pastuh, nekšnïť ton ińazoro?”.

— Eziń?

— Nejevleť?

— Nejevleń, dï kosto nejsak?

— Vana moń ejsë uskiť ińazoroneń nevtemeń, a mon pek avoleń moľť. Nejevleťdeŕaj ińazoro, sovak kuľsteń moń tarkas, mon mekev murdamozot vansïń skalot.

Pastuhś ukstize kulenť, noldïze tosto kolesnikeń, a sonś sovaś tarkazonzo. Kolesnik saize stadanť i tuś martonzo.

Lisť bratnë kabakstonť iredeź. Uskiź pastuhoń pokš veď čires i vajavtïź, sïnś murdasť kudov. Anśak kenersť kudos sovamo, vanïť — kolesnik ćela stada skalt pani. Vanïť — i eś seľmest lanks a kemiť: koda kolesnikś veď potmakstonť liś i kosto skaltnëń sainze.

Pačkoć kolesnik orta lanks i sejeri: „Baba, a baba! pančt sede kurok orta, — skalt ćela stada paniń”.

Lisť kolmonest bratnë-jak i kevstniť kolesniksë, kosto sainze son skaltnëń.

Kolesnik meri: „Veď potmaksto: toso zńarïja estëdëst.”

Bratnë meriť: „Kolesnik, vajavtïmiź minekak, mińgak skalt panďanok i tede mejle a karmatanok tenť boľše kežeń pandomo”.

Kolesnik sainze kolmonest bratnëń, ozavtïnze kuľs dï vajavtïnze. Sonś saś kudov i apak meľavt karmaś eŕamo.

Makar Jevsevev. Erźań jovkst // Purnïńze M.Je. Jevsevev — Moskva: SSSR-eń Narotnëń ćentraľnoj izdateľstvaś, 1928