Marija Jeŕomina

Mon teči a maďan valskenť sams,
Moran tešttneneń nursema moro,
Kizëń ononť ška uli ledsťams,
Ožo śokstenť amoľďan komoros –

Šľasa sedejem, panžsïń seľmeń…
Videčistë kšiś kodamo sëpej!
Meń te uľneś valdo?! Peleveń!
Pŕań kepedeź pšti kev langa kepe.

Jortsïń ontnëń – valdonť marto čamsť,
Čevgeľ ťusoń čilisemanť vastsa.
Keľmeń čavovt… Dï kodamo tansť!
Kavtov javoź, lamolgadï kavksoksť.

Sodan, avaj, učat ejsëń, učat,
Sodan, avaj, vesemede pek.
Sedej vaksso eždeź valot kučat
Dï oznat kisëń činek-venek.

Targat psi pŕakat samozon – leksiť.
Anśak toneť paneviť isťat.
Seľvedeť – mizoldat teń – a nevťsïť,
Meks žo načkot pinenzë paćat?

Sodan, avaj, učat ejsëń, sodan,
Komorozot śuvordavlik škanť…
Mon – te ton, dï anśak sede odan,
Seks čaŕkoďsa sedejeť ormanť.

Sodak, avaj, vakssot mon sval, vakssot,
Sekeť peľtne veľkskanok uiť.
Źaro Pazoś kiť iľazo makso,
Moń turtov sïń toń jonov vetiť.

Valdo kememam pandtneź raužoso,
Prok tundoń škasto lov pakśaušoso.

Isťa bezardiń neť čavo valtnëde!..
Nať avoľ kemeľ – sivś večkemań nedeś.

Moń ine venčem – lopa piľge alo,
Moń śupavčim – čalgseź ćećat udalo,

Liśmastom vedenť siman – tansť a maŕan,
Pandtnema surenť poladan-tapaŕan.

Čavo meneľstë vešńan sïrneń teštem
Dï suvtńan vijť – vasońkomornë – večkems.

Ojmaś varmaś, a ojmi sedejeś,
Stakačide peškse – a kepedems.
Rungonť – rungonť kalmoń kevs nežedems,
Sedejenť… a lambaśkavtsï medeś.

Ravžo vadov, ravžo vadov veľkssëń…
Psiś a ežďsï keľme rungonť-modanť.
Meze karmi – teči teń a sodams,
Vanovtom te šaršavonť a peľsï.

Toškan… Meze toškan? Maŕasamam?!
Kije? Vadovoś dï pštiksëś-keveś?
Ojmaś varmaś, a ojmi sedejeś…
Vejkenť baži – livťams… toń sasamo.

Vansa, a seźaka,
Kuš pulot kuvaka.
Meks sestë ćitnića
Vešńat oršavkst, kevť?

Eŕamoś kuvaka,
Dï kortïť a sťako:
Valtnës iľa keća,
Vešnek sedejť, tevť.

Zepeť onkstńat sťako –
Sïrneś koda psaka,
Niľnekšni kemića,
Prevteme čejerť.

Tonś uľť jožov psakaks,
Čikordï seźaka,
Ojmeń uľť neićaks,
Iľa mikšne seľmť.

babaneń

Vańksčisë ćivťordïť toń seľmeť,
Valot čiń naloks ojmem eždiť,
Vakssot ejkakšpingestëń veľmiť
Čitne, kadïk ijetne keždiť.

Puvoŕksëv kedeť isťat čevteť!..
Tokšan ejsëst – sedejem čavi.
Ta-mejsë modanť marto vejkeť,
Ta-mejsë… valso a jovtavi.

Kodamo vij ejsëť. Dï sëreďks
Kodamo kandsť teť pšti varmatne.
Morot eŕamoń kandïj vereks
Veľmevtiť pužića lamartneń.

Keľme praś. Tedede vasenćede.
Koštoś gajgi śadot bajagaso!
Čiś meľavtï pužoź ćećatnede
Dï avardi kilejeń lopaso.

Raužo pakśaś – kizëdenť śorma:
«Śupavčim javševś lomantneń langa».
Meneľťokšoś narmuntnede śormav –
Purnïť-sërniť kuvaka kilangov.

Mejeľće lembeś kutmori lejenť,
Šanžav čertne livtiť varma meľga.
Śokseś zlïdńa skaloks jutni velenť,
Ťuža kiskaks čijni kośkeź čejganť.

Suvoś veľtize sedejem…
Verepaz! Makst vij ikelev
Molems. Iľak kosťa lejem,
Iľak keľmevtť. Dï činť pelev
Veťamak. Mon jomiń… jomiń…
Ojmesëń koćkeriť psakat.
Nili kežeń ľomoś. Lomań
Valïnze tov kežtneń – lakast!!!
Verepaz! Makst vij a pelems,
Śolmon čavost – livťams testë.
Kirvazť tešte – suvonť pelems,
Livtemak mančemań vestënť.
Verepaz, iľamak kado,
Vij makst… učomo tonadoms.

Šožda nimiľavneks livťaś lopaś,
Tejś vaľman ikele a pokš kiŕks.
Kizëś bajgeń-bajge meneľs sotavś,
Niľťakalemanzo kadovsť viŕs.

Šožda nimiľavneks tokšik ojmem
Dï kadïť ejzënzë śokseń tansť…
Kadïk lopaś pamori dï jomi –
Źaroń sedejť tokaś, źardo praś!

Čiiť čitne, prok lišmeť pakśava,
Biznëkstïť pŕat vaksso, teke mekšť,
Dï vaiť tusto vetnes salava.
Ojmest – tarad langso valskeń lekš.

Uiť kovtne, prok lejs jortoź kaštazt,
Kaladïť dï vaiť potmaksos.
Źaro oťmaś ejstëst purnaś-taštaś!
Pek kirdi, a noldasïnze ods.

Livtiť ijetne varmaks langanok,
Pravtïť kenerś dï piže umarť.
Śudotano sïnst, dï minś šnatano…
Sïń a lotkavtoviť – pejdť, avardť.

Ledsťasa toń vanovtot teči valske,
Dï valdomgadï śoksenť domkačizë.
Tongak maŕasak? Narmunť livtiť-vajkstniť.
Prok sestë, anśak sede sasto, sizeź.

Dï teke musa mon umok kekšezenť,
Dï teke alamodo eži ojmem.
Arsiń, tonadïń: nardavś, stuvtovś, sezevś…
Maŕasak, narmunť?.. Meks-buti a ojmiť.

Kaladsť, čovavsť śokseń ožo kartne.
Varakatne – jortneź čińžaramoks –
Meneľ keles! Prok aparo altniť.
Dï uš kov sede?.. Kalgsimiź, lamoksť…

Nej uš ťužaś modanteń a ladi –
Vandï «v mode», maŕat, karmi ašoś.
Kaštom andoms kartneń putïź-ladiź
Dï – kišteme! Teke odov čačoź.

Vana isťa. Tui sïrneś modas.
Kartne čovavsť, kadïk jakaź satstneź.
Sundeŕkovoń vizdića čopodaś
Karsi kemneń – kulov panksso pandtneź.

Mon sajsa praź teštenť kedezëń
Dï sasto ežďsa ojmekoštsom…
Dï večkeź lepšťasa meštezëń,
Dï počodsa eś vijeń počtsonť…

Arśan, a čaŕkoďsamak sestë
Dï koda sval pejdeme karmat,
A sodat ton: sedejem vesë, –
A sodat: toso lajšiť varmat.

Ton kemat: seľmstëń nesïť onon,
Dï kandat kazneks ćećat mazïjť.
Bažat seľvedtnede vanstomon
Dï… źaroćede ojmem lazat.

Ulest pićipalakst ikeleń –
Eskeľďan. Dï a terďan idems.
A čaŕkoďat: sede pek peľan
Neť škatnestë val araśčidenť.

Kodamo čumom ikeleť, kodamo?
Kodamo valso, tevsë nej noldavtoms?
Uľniń lija, uľniń avoľ isťamo,
Eziń mašto (nejgak a maštan) cavtoms.

Čapamot valon dï kevde kalgodot,
Dï eŕva činť – isťańa, eŕvanť! – sëvtńan,
Polavtan tarkast meneleť dï modat,
Staka meľtneń a stuvtńan, taparkss evtńan.

Panžovlija sedejeť – esksë čavoź.
A sodïliń… Sekskak a mari valdonť.
Son eŕamodonť, son moń ejstë javoź,
Son kastïze jutksonok sërej pandonť.

Čuman ikeleť – ojmem eziń śopo,
Mančemań šaršav ekšs ezija kekšne.
Taŕks pizemedenť pačk son keľmeś-lopodś…
Učan, noldasï čumom vaseń lekšeś.

Eŕamot pačka livťan tešteń valdoks
Dï olaź olan tusto čopodanteń,
Kadïk pŕavan veliť kevkstemat vadovks,
Sïnst kadsïń a ojmavića varmanteń.

Teledenť peľan – iľast keľme śolmon,
Vanstan toneť sïnst: livtnek vasov-vasov.
Iľa arse, kaštančiť kis a śovnan, –
Monśkak eľniń, dï ojmem kavtov lazovś.

Paŕak, kevksťsamak, meks avoľ čiks ežďan?
Peľan, pićevat, seks karman teštineks,
Loksejeń tolgaks veďčamanteń nežďan…
Toń ejsë lekśan – mon a maštan lijaks.

Ersi, lembe jalttonť sorakadat.
Ersi, mizolksoś salmuksoks pupi.
Vejke valso ojmes ki a targat,
Varštavksoś vide pitne a putï.

Sodams lomanenť – sindems pelenzë.
Koda kšinť. Iľazo ule verek.
Varčik potmonť, sedejenť tanstenzë,
Mejle uš eŕams kočomne keŕak.

Vijtemeks ulems moń a satï vijem,
A satï vijem jakams noldaź pŕa.
A kirdevan, bažan ikelev čijems,
Kadïk lijasto te a pek vadŕa.

Pejďan, źardo moń peľde učiť seľvedť.
Livtiť aparot – sedejs kenkšť pekstan.
Śokseń ćećatne pužsť, lopatne peversť –
Mon ašo lovsto esteń kumbot stan.

Vanśkavtsa ojmem vaseń puŕginesë,
Avardeman meneleś avarďsï…
Dï solaź solan tešteń pizemesë,
Konań valdonzo eŕvataś nesï.

Maŕasak, koda sedejem čavi?
Mon kunsolan tonsenť čakamonzo.
Sonzë alo isťa sëťme, avaj,
Valtomo čaŕkodevikst moronzo.

Jala arśat, kodamo mon karman,
Koda karmat piľge langs sťavtomon,
Kije jonov tujan čačos-čamas…
Meľavksot pevtemeť-ušodkstomot.

Mongak učan martot vastovomanť,
Źardo nesa pŕam večkića seľmstëť,
Źardo modanť langs čači od lomań –
Kavto lijasto purnavoź peľkske.

Moneń nejke malaviks vajgeleť,
Isťat čevteť-čevteť vaďašamot…
Maŕat ejsëń? Mon te, toń tejtereť,
Sehte šožda dï večkeviks stalmot.

– Eŕaź-ašteź sïrelgadat, –
Merś lomaneś dï ukstaś. –
Šeržejgadat, lavšomgadat,
Menďavttanzat toń modaś.

Eŕaź-ašteź lamo tejś son,
Kadïk vijezë jutaś,
Eŕaź-ašteź lamo neś son,
Kadïk lekš pŕanzo artaś.

– Eŕaź-ašteź prevejgadat, –
Merś lomaneś, penteń saź. –
Meľgat lamo paro kadat,
Kasat meneľs, modas praź.

Livťaś lopaś tarad pestë
Narmuń levkskeks eś pizëstë,
Anśak avoľ verev livťaś –
Viďstë rudazonteń praś.

Paŕak, sodaś: tesë pezë?
Paŕak, merś: «Isťa ulezë»?
Paŕak, son mik pejdeź livťaś?
Paŕak, tekeń kis eŕaś?

Avoľ piželgadomaso,
Avoľ rudazkadomaso –
Varmanť marto livťamoso
Lopaś ućaskanzo neś.

Kadïk uľneś son nuŕkine –
Seľmeń končtavks, kenže pene… –
Koštoś varčize stalmonzo!..
Tede mejle meze peś?

Mejeľće valoś sezevś varmań vijsë…
Iľtićat, kilejnetne, noldïź kedest.
Od pingeť marto źardo-buti vejsë
Čijniť peŕkast, simiť lambamo vedest.

Čopoda čavo kudonť vanovtozo,
Araś seľmsënzë kememań śatkineś.
Tui kalado kivanť azorozo,
Urozoks pečti pingenzë velineś…

Sedejeś aparodonť pićeź pići –
Sonzë vaľmanzo lazso a čavnosïť.
Mejeľće valoś prok lajšema lisi.
Koso keńarksoś – ton teči kudov sïť?

Janon ćećaso vikšniliń kizëń,
Bažiń veseneń uleme vadŕaks,
Teveń kadïliń lomaneń kisë,
Eŕvanteń uľniń lezdïćaks, jalgaks.

Valon ikelepelev arsiliń,
Eś eskeľksëń onkstniń kemeń jondo,
Vasov-vasov seľvedeń kekšiliń –
Kadïk sedejem razdesïź jondolks.

Eriń, peliń, čopodaso šeškiń…
Vastovomanok panžinze seľmeń.
Keveń mizolksonť čamaston eškik –
Mariń, čaŕkodiń: veľmiń mon, veľmiń!

Kadïk nejat vese beŕań jonkson,
Malaviksan teť seľvedeń marto.
A pićevťano mančemań tolsonť…
Makssa sedejem teť – apak arto.

Źardo ojmesënť čopoda-čopoda,
Źardo davoltnë ćećatneń sezniť,
Źardo meneleś kulovso počodï,
Kije čumoś – a tosto sval vešniť.

Tundoś potï, meks ćokovoś čaťmoni.
Dï kosto tonań morozo veľmi?!
Anśak vertemeś, paŕak, a čaŕkodi:
Pekstaź tarkaso sedejeś keľmi.

Lembe valsot veľťasak moń onom,
Tešťstë tejeź sëďganť veťasamak,
Poladsak anok sezevems morom,
Čavo arseman kis śovnosamak.

Ašo lovoś stï eŕamo moneń,
Kuvalmozo – teledenť nuŕkine.
Čova taradkeks stalmodonť komiń,
Jutan tešteń sëďganť – pek teine.

Eŕan vesënť, a učan mon valskeť,
Kovonteń altan sedej jovtneman…
Vese čitne – te eŕamoń nalkškeť,
Dï videčizëst sekskak a keman.

Onom tapadïk eś lembe valsot,
Kekšemak eŕamoń zïjantnëde.
Apak pele činť eŕasa vakssot,
Veť mon sajan kemema tešttnede.

Ojmem čavo. A pamoŕks, a zïjť,
A varma, a čikordïća kenkške…
Tešttne – sardoks. Rizksëś kenerś kstïjks,
Čavś ledstnematnes čemenev eske.

Čiń naloś tokaś stolenť langs,
Dï mizoldozevś moneń śormat.
Lovnozeľ kemenksť. Arsiń – čamś.
Mańaviń, potmakstomo ojmeť.

– Mon eziń arse arse kandoms toneť sëreďks,
Mon anśak nalksiń martot, nalksiń sasto…–
Piźolksonť lopinenzë modas peversť,
Varmaś a sodï, meze tejems martost.

Lezdams ojanstëń? Anśak koda, mejsë…
Sajema – a kov, dï sonśkak a moli.
Eždemań kisë kopačize peľsë,
Anśak tonań lembedenť meleś koli.

Varmaś a mui ojmavks, sornï, talnï –
Kadïk a nevti ojaś seľvedenzë,
Sodavi, sedejezë veŕsë valï:
Vereń jaksteŕsë artoź umarenzë.

Moń ojmeva varma jaki,
Mon -- pevteme oľav narmuń.
Dï langson pizemeś raki:
Oľačisënť śkamon, śkamon.

Śolmon načksť, eždemat. Kineń?
Kije seľvedeń nardasï?
Keľme inevedeń čireń
Modaskak tikšine kasï,

Dï eŕavi tenzë vejke –
Kuš vejkine lembe nalnë.
Oľanť stuvtsa, kadsa nejke
Dï malazot – kundaź kalnëks.

A ŚKAMON

Jovtasïń toneť valon,
Pačťsïń meleń-arseman,
A śkamon mon, a śkamon –
Toń lezdamonteń keman.

Meze peŕkanok – davol…
Araś, a jomatano!
A śkamon mon, a śkamon:
Kinť vejsë vešneťano.

Maŕasa keďsëń kedeť,
Sehte malaviks lomań.
Moľsïnek sïrneń sëdenť,
Izńasïnek kulomanť.

Minek Pazoś – Večkemaś –
Nesï: toń a kirďan mon.
Anśak eždi kememaś:
A śkamon mon, a śkamon.

AVANEŃ

Ton večksïť manej śoksenť, lopań sïrnenť,
Meneľsë kargtneń dï pultamo činenť.
Peľkstïń martot – meń mazïči śoksesënť?
Tundonť, kizënť večkema, koda vese.

Eź čaŕkodevkšne teń: sedejeť nevtiť
Neť čitne. Sïń martot lamoso vejkeť:
Eś uli-parost javšiť apak žaľa.
Śoksesënť – avań sëdej. Eziń maŕa.

Vijenzë dï lembenzë son a vanstï,
Kuš avoľ sval čaŕkodij vanovt vastï.
Isťamo čansť, avaj, nať, Pazoś vidś teť
Eŕamoń pakśazot čačoma čistëť.

Kortïť, staka panžoms eś večkemanť,
Seneń, kiń seľmetnes vajaź vajat,
Sedejenť pekstï kenkšeś pelemań,
Piľgeť aldo modanťkak a maŕat.

Eśkat arśat: «Čaŕkoďsamam-araś?
Kirvazťan tolbanďa sedejzënzë?».
Tešttneń alga jakat veľaź-čaraź,
Lembe jaltsonť maŕasïť kedenzë…

Ućaskav lomaneś, kona večki,
Uči, kemi. Doprok te a staka!
Vana źardo ojmeś valtnëń vešni
Večkemań arazdenť jovtnems –
psakaks

Koćkeri, vatksi ojmenť aparoś,
Peľat sezems ćokov mazïj moronť,
Kiŕgapaŕsëť aloks ašti valoś,
Meleť livťams, kadoms te mastoronť.

Kortïť: staka panžoms eś večkemanť.
Sede staka – večkemań arazenť:
Čavos vačkodems valdo kememanť.
Ćećań jovksonť tolbanďanteń kazems.

Ulems vijeks, kona kazi sëreďks
Pevteme dï ušodkstomo večkemadonť,
Sedejgat jutams pićića vereks,
Eŕat konań uliksčidenť, eždemadonť,
Ulems toloks, kona maksï valdo,
Ojmeť vaśkavtomga seznems teštť meneľstë,
Ulems teť jutazeks, tečiks, vandïks
Araś melem. Siziń. Noldïk kedem keďstëť.

Moľan ikelev, moľan toń pelev,
Ojmem moroso kuzi menelev.
Vanan seľmezëť, vanan dï vajan,
Modanť vijenzë doprok a maŕan.

Šľasïń seľveďsë menčeveź janon,
Jutïń konatneń tontemeť, śkamon…
Vešniń toń ejsë mon čiť, kov alga,
Livtniń narmuneks, eskeliń jalgo.

Maštokšnosť vijeń, śolmon jažavkšnosť,
Kememan-bažamon kevs porksavkšnosť.
Sťan, pŕam kepeďsa – tago ikelev,
Vese sedejsëń toneť, toń pelev…

Varmineś morï nursema morot,
Sastïne prïća lopat kutmori.
Vensťasïť kedeť, vastat moń ejsë –
Śokseń čitneva moľťano vejsë,

Jannëś teine, dï miń keľgťano,
Mejeľće sïrnenteń mizoldtano:
Čevte son, ojmeń tombavkstnëń vitni.
Śokseń lembeś kizënsedenť pitnej.

Čumot vešnek avoľ peŕkat –
Noldïť arsemat sedejgat.
Nejat avoľ anśak sulejť
Lijań – eseť čumot uliť.
Anśak isťa lisni sval:
Mujat eś idemga val.

Šnïť pŕa: ojat lamodo lamo,
Keď surot a satïť lovoms.
Keńarkstnëń javsïnk vejsëv, nama, –
Zïjansonť śkamozot paloms.

Vadŕa škasto prok mekšť toń peŕka
Livtniť. Valot a satïť šnams!
Anokt kirńavtoms veďs toń meľga,
Parot meľga čijemstë prams.

Anśak buti raužo peľne
Ui valdo menelenteń,
Sïnst lijat, esest tevest veľmiť,
Stuvtsïź toneť vetij kitneń.

Varmaś puvasï vadŕa ojat:
Sodïť, źardo tujems dï sams.
Ojaksčiń sëdest karksïť moŕat…
Anśak koda langstost a prams?

VEČKEMA

Koda iľa terde, son a sï,
Koda iľa pane, son a tui,
Eŕva čiń meľavkssto pinge stï,
Prok lopine, čadïveďganť ui.

Nejavi viškineks – maksï vijť,
Arśat, pokš – porksavi vejke valso.
Sonzë vešneź, moda pes čiiť…
Ezik reďa, źardo uľneś vakssot.

Źardo-buti, lamo ijeť jutaś,
Kemiń jovksos… Ledstnemskak mik viźks.
Škaś neť arsematneń sasto pultaś,
Vidś sedejzëń kavtoldomat, rizks.

Veľtimim eŕamoń čadïvedeś,
Eŕva čistë lepštiť źaro tevť!
Vai ejkakšpinges vetij sëdeś,
Eŕvaś baži putoms «sïrneń» prevť.

Nej a isťa kapšan vandïńčinteń,
Eŕva ije jala sedejak
Bažan, snartan livťams jutaź kinteń…
Dï a lezdï teńsë teń kijak.

VOJNAŃ KOVOLT
Psi tolso pićeź ojmeť,
Seľveďsë čamat šľaź,
Rizkstnëde modas komiť,
Kavtov pingeť keŕaź.

Vojnaś kavtov javize
Eŕamot, pŕat a šnat –
Staka meľtneń čačtïnze –
Od pinge a sodat.

Ikelev vanat peleź:
Iľast kajato zërtť.
Ojmeś, kulovsto veľmeź,
Pansi raužo peľť.

Taradtnëń ejeś kiľkštinze,
Lovoś veli-čarï.
Eŕamoś čitneń tapinze,
Venteń kalmo karï.
Kosot tïń, valdo kuľatne?
Seľmeť keri valdoś.
Śkamočinteń tonadsť pŕatne,
Ojmeś – jomaś-kadovś.
Toloś tandavkst-sulejť pravtï –
Kunsolok moronzo,
Štatoloś meľtneń čaravtï –
A stuvtoms paronzo.
Ekše, ekše sedejenteń,
Psiś jutï vakskanzo,
Kaziť eś večkemast venteń
Teštetne-polanzo.
Vejke, kavto… śadot, śadot!
Ćivťordïť meneľsë.
Źaroń seľmť sïnst langs śavadïť!
Źarot nej a vejsë…

Ašo lovoś artsï ojmem sodso,
Kizëń psiś valï ejzënzë keľme.
Jala učan… Učan, paŕak, veľmi.
Anśak varmaś keveń pandos sodsï.

Dï baži meneme, śolmso čavi.
Prïť kememań tolginetne alov.
Valdočizë umok meneľs valovś,
Vanovtozo nusmańa dï čavo…

Ašo lovoś jannëtneń kekšsïnze,
Pićevkstnë dï keŕavkstnë veľťaviť.
Anśak sodoś pingeń perť a šľavi –
Ojmes videź ćećatneń sëvsïnze.

Ton jala kevkstńat ejsëń, koda teveń,
Dï jala iľťat nusmańa vanovtso.
Iľa manče, a ersiť sedejť keveń,
Dï iľa učo: iseń čiś odov sï.

A livtńan veŕga – śolmon umok jortïń:
Večkevi keme modaś piľgeń alo.
Avoľ vese arseman toneť jovtïń –
Valot peznaś večkemanť sedejs naloks.

Loksejtneń tarkas varakat nej livtniť
Veľkskanzo. Jovtak, kineń te večkevi?
Nusmańa seľmeť moń sulejenť iľtiť.
Sedejem vanstoms sťavtïń sedej – keveń.

Veľan-čaran – nalkseź – nursemaso…
Eh, eŕamo, veľaśkadï pŕaś!
Valdonť veś veľťasï čopodaso,
Beŕanenť polavtnesï vadŕaś.

Verev-alov, verev-alov livtńan
Unžaks, viška narmuškaks, tešteks.
Śoksńa – rudaz piľgeń alo pivťan,
Tunda – sekeń. Kineń te, mezeks?!

Eh, eŕamo, livťan, niľan koštonť,
Čalgśan rudaz, keľan esteń jan,
Suvtńan čitneń modanť veľkssë – počtonť…
Eh, nuŕamot… Kemevi – eŕan!

Puľźan ikeleť, «noldamak» – eńaldan.
Veľavtïť śolmon, moneń livťams verev.
Vakssot čitnesë, kememak, a śaldan,
Kadïk ojmem tapavś jutamstost – verev.

Sedejem jortsa, isťak sede paro:
Son lepšti ejsëń modas, nať, pek siześ.
Te peleś sodï, seľvedť pravtïń źaro,
Son marton vejsë śokseń vestënť piześ.

Mon narmuń, konań kalavtïź pizënzë –
Avoľ lomanť, jutksonok pupij davolt…
Iśak pingem maksovlija kisënzë,
Nej arśan: mezeks, buti pizëś čavoľ.

Kirvazťsïń ledstnematneń – olgoks palost!
Sïń isťa maksïť sede lamo valdo.
Piksterdest pičeń pengeks. Čumoś – salost.
Sivsť śolmon… Anśak eseń pŕam nej śaldan.

Son eź kirdeve. Sornozevś. Praś.
Eź ćiďardo psi ojmenek alo…
Mezeks jortnems: «Večkema araś!»,
Aćiŕgalems dï keľmesë valoms?

Mezeks pejť nevtnems, avoľ veŕgizt,
Dï a potams, kuš čaŕkoďat – čumat?
Źarot, źarot sezniź isťa kist?!
Źaroń, źaroń sedejs kadovsť rumovkst?!

Iľa jortne tolozonzo pengť,
Madstik tolgat dï kepediť seľmeť:
Kodat menelenť ťusonzo lembť!
A kardasïź sïnst lovov pizemeť.

Son a kirdi, mizoldoź tui…
Alaďamonok. Śovnomaś. Kežeś.
Dï te eskeľksëś kazne tui –
Večkemanok turtov keme neže.

Šľasïń iseń meľtneń,
Šľasïń lakiveďsë,
Kirmalavoń pštiksënť
Psi leksťavksso seźsa.

A keman nej valtnës –
Gajttne avoľ nardevť.
Ojaksčiń taparksoś
Kevev kitnes razdevś.

Aparonť a niľsa –
Kiŕgas lotki, sëpej.
Ašo ćećań peľtnes
Čopavťan mon kepe.

A čalgan, a seźan,
Eŕvaś – te eŕamo!
Eŕva veďbajgesënť
Mizoldï čiń sťamoś.

Ponžavtsïń mon čitneń,
Sravtsïń varma meľga…
Viďan valdoń pakśat
Učića sedejgan.

Kadïk pićevś – eri,
Mizoldï ćećaso,
Livti verev-verev,
Sëńažanť eľ sasï.

Son eź arsejak… Źaro čudś veď!..
Son eź učnejak – kopači tundos.
Son eź keme: vensti tenzë keď, –
Sekskak talakadś: kundams, a kundams?

Źaro varmat jutasť, kandïlovt,
Źaroksť čiś palseś – sedejga – čerest,
Źaro ijeť jutasť – aźo lovt…
Źaro ška… ezť lamolgado prevest.

Koda morosonť – kolmoška valt:
«Šumbrači… koda čiť jutïť, teveť?..».
Puvaś jutkovast ledstnemań jalt,
Bažaś tulkadems ikeľdest kevenť.

Źaro ijeť jutasť… Moli škaś…
Seľmtneńgak ťusost meŕat prok olasť.
Turvatneń langs mizolkst artovtsť-stasť –
Iľast čaŕkode: jožotne kolaź.

Son talnozevś: a nevtema pŕa.
Vanovtonzo noldïze piľgalov.
«Moneń tujems. Vesemeś vadŕa…»
Varmaś palïnze seľmenzë – salovt.

Dï tago – keľmečiń ineveďs.
Jortoms, jortoms prevstënť vastovomanť!
Anśak kadovś, nať, lembezë keďs
Dï karmavtsï sedejenť učomo.

Ťožat knigat. Lijań pingeť, meneľť,
Lijań seľvedť dï lijań raksemat…
Dï kadïk eskeľksëť kemeľť-kemeľť,
Uli eŕamot – tonśkak a kemat.

Čopavtńat lijań arsevť romantnës,
Lijań jovkstnësë izńat aparonť.
Rotterdamskij, Bajron dï Servantes…
Dï lijat – keŕksasïź Modań šaronť.

Ťožat knigat… Lopa meľga lopa…
Čovorgadïť: tele moli, kizë?
Anśak ontnë… Sťat – todovoś lopodś.
Kivčk, prok jondol: siziť isťa, siziť.

Dï koda te davol kiŕksënť sezems?
Sajsak komorozot sedej tolnëť.
Peľat panžoms – nesïź, čaviť pezëmks…
Dï tago lijań ućaskat lovnat.

Ton seziť tarad, jortïk veďs –
Son ojmeť ladso seske vajaś.
Anśak toń ojmeś vajaś seľms.
Lisems žo vijtneń kosto sajems?

Ton kočkiť valt – kov jomasť sïń? –
Dï puľkiť jožomaŕamosot,
Tolgaso acïť latkov kinť –
Tolgatneń targsiť eś śolmostot.

Pansiť vadovoks ećij venť,
Kona sëvinze seľmtneń valdost,
Konadonť ojmeť čengeź čengś,
Kona eź kado lembeń kasovkst.

Ton sindiť tarad, saik keďs,
Ozavtïk sedej vaľmat alov.
A kośki son, kasï kilejks,
Valdoń kazićaks toneť arï.

Iľa učo ejsëń, mon a san,
Iľa kandtne karšon ašo ćećat…
Ledstneman seľvedtnesë saltan –
Kadovat moń meľsë. Meze, kećat?

Iľa vešne tonań – lija mon,
Kadïk sekeť ćećatne sedejsëń.
Keme moda langs čalgan janom.
Teja tonań koŕas. Anśak – vejsëń.

Iľa terde. Maŕan, dï – a san:
Peľdeť ćećań pusmoś kurok puži.
Eseń videvť ćećatneń kastan.
Tuk, iľak čalgse sïnst valdo kužonť.

Vaseń nalnëś katkaks tokši čereń,
Nolsi kedeń, teke viška vaznë,
Kutmori kilejneń keľmeź kerenť,
Toški pilezënzë: «Tundonť vastïk».

Ašo lovoś vizdeź sulejs potï,
Madsť ćitnij tolnëtne seľmesënzë…
Jakšamoś prok manej seľveď sotï,
Načtï čudikeŕkstnësë piľgenzë.

Šožda jaltkeś, teke nimiľavne,
Livtni eŕbań ponav levkskenť veľkssë.
Tona, teke libordï ćanavne,
Sedejenzë činť karšo kelemťsï.

Dï počodï tundoś ožo povneť
Pandočamatneva, ki čireva –
Meŕat tešteť, meŕat pejdij kovneť!
Pizemeś karmi langast čijneme.

Ton uľniť isťa vasolo, dï nej
Varštïť sëťmestë, teke panžikovoś –
Seľmeť meneleś čevte dï manej,
Anśak ta-mezeń ťus ejsënzë olaś.

Soviť ojmezëń, eziń panžtne kenkš,
Sodïť meľtneneń ašo-ašo śolmot,
Potso valot pačťams anokstïť venč,
Dï vaŕavoľ, nať, sëvize škań ormaś.

Mon eziń učo ejsëť. Isťa lisś.
Soviť, noldïť ojmezëń ćećań davolt…
Veľkssënek teči varštaś manej čiś,
Dï avoľ minek tenzë eždems savi.

Iľa kevkstne ejsëń, mezeń kisë,
Isťa lisś, dï mezejak a tejat…
Vanovtot valï ojmezëń kizë,
Mon – toneť, kuš sëdeks laznëś teja.

Sodan, sodan, avoľ sval manejat,
Dï a śopan – monśkak erśan sëpej.
Isťa lisś, dï mezejak a tejat…
Ods dï ods kinť kočkavlija tekeń,

Ods dï ods čopavtevliń seľmezëť,
Ods dï ods purnavliń martot pizë,
Valdo čim vajavtovlija vezëť…
Iľa kevkstne ejsëń, mezeń kisë.

Lembe keďsë kutmordasï ojmem
Gornipovso vikšneź aštemkovoś,
Čiś kstïjtneń palamo modas komi
Dï tago psisënzë – viďstë čovońs.

Ćapor čineś nursi norovžorčonť
Vere-vere, koso moroś čači,
Ašo peľneś liśmapŕastonť korši
Keľme vedtenť viška vaznëks vačo.

Kizë, kizë! Nalksemat-eľnemat,
Sëťmečisënť, psisënť ekšeľamot,
Umaŕkovoń kazneť, eŕgelemat…
Anśak ejkakš škasto ton isťamat.

Javši seľvedtneń Pazoś. Kineń lamo,
Kineń tarkazost keveń sedej kazi…
Sodï son: eŕvaś kaznestënť čapamo.
Dï maksï sïnst pežettneń kisë kažoks.

Mon tago učan,
Učan vandïń činť,
Prok tundonť, vikšńan
Eseń arsemaso.
Peŕkan nejenseś?
Avoldan – uči.
Moń čanstem – toso,
Eź kenere škazo.
Dï tago keman:
M o n ́ eŕamom sï,
Son uli valdo,
Avoľ tečiń, lija,
Son vesemenť,
Mezenť vešńan, makssï,
Anśak satozo
Sonzë učoms vijem.
Mon jala učan, keman,
Taštan meľť,
Konatneń teń topavtoms
Vandï savi.
Mon tago… Satï!
Satï suvtnems peľť!
Son isťa źardojak teń
A sasavi.
Źars učan sïćanť,
Mensťan tečiń škanť,
Alkuksoń tevtneń kist
Jutï moń vakska.
Iľazo savo mejle
Śudoms pŕanť,
Źardo pačkoďan śokseń
Čavo pakśas.

Mon tujan vasov-vasov… tov,
Koso meneleś palsi modanť.
Paŕak, veľavtan tej odov,
Źardo šľasa purnavoź sodonť.

Anśak pačkoďan uš lija,
Lija seľmsë varštan langozot.
A sodasamam moń kijak –
«A testëń ojmezë, čačozo».

Dï jutan sekeť vetneń pačk,
Seke varmaś kosťasï seľmeń.
Avoľ ledstnemadonť sïń načksť –
Aveľmevteviksëś a veľmi.

Mon san tej. San tej ods dï ods,
Źaroksť avoliń sezne pikstnëń.
Šľaź ojmem kelemťsa, prok koct,
Dï tago lija sodso viďsa.

Teleń ve. Dï vaľmas pejdi kovoś.
Teleń ve. Dï čavo kudopomo.
Moń ućaskam kozoń-buti jomaś
Eli satstni škanť jutamsto, koťmi.

Son a sodï: učan mon, dï koda.
Son a sodï: lembe kirďan tenzë.
Paŕak, arsi, keneri, mon odan,
Meri: źaro karmiť isťat venzë.

Moń ućaskam. Avoľ pokš, dï eseń.
Moń ućaskam – son lambamo-salov…
Teleń čilisemaś purgaś vezëń –
Te ućaskaś šaštś teń sede malav.

Anśak varštat – stuvtoviť meľavkstnë,
Anśak varštat – dï koso sizemaś.
Čamineť langs praź seľvedeń jamkskeś
Avať turtov sehte pokš riznëma.

Kekševlitiń vese zïjantnëde,
Sajevlija esteń eŕva pramot,
Eŕva valot teń tanstezë medeń,
Valskem artsï toń mizolksov sťamot.

Leksemasot ežďsak moń eŕamom,
Kutmordamot a maksïť novolems…
Valańa kiń ušodan kodamo
Eseń kinť surestë – toneť molems.

Kočkan praź teštetnede mon ele…
Kije teń arsize – a eŕaviť?
Sïń, koda moń orgodeź ijetne,
Ledstnevtiť, dï teńsë lembe javiť.
Purnasïń teštetneń, kekšsïń vasov –
Menelensetne a isťa pejdiť.
Jutaź ijeń keŕksasïń sedejgan –
Sïnst pingstë mon uľniń piže ejde,
Sïń moneń neť tešttneń valdost nevtiť,
Sïnst marto od kevtne sede čevteť…

Mon salasa ućaskam, salasa,
Mon salasa kemeń panžom ekšstë.
Pazoś nesï: pitnenzë sodasa.
Moneń a mezť śopoms, a mezť kekšnems.

Mon a makssa ućaskam, a makssa,
A noldasa počtoks varma meľga.
Čova čevneť mon sedejstëń lakśan –
Valdoń sravtoms ućaskam ikeľga.

Monś sodasa, źaro sonzë kastïń,
Monś sodasa, źaro maksïń tenzë,
Źaroń pejde dï kenžede vanstïń…
Anśak moneń nej panžsï tanstenzë.

Avaj, sajemak moń testë –
Tesë teń čopoda, beŕań.
Avaj, sajemak moń testë –
Tesë bažiť śolmon keŕams.

Mon tujevliń livťaź – verev,
Mon tujevliń čijeź – vasov.
Anśak menďavś alov sërem,
Ojmeń šteľkstnës piľgeń lazovsť.

Avaj, eńaldan, idemak,
Psi turvasot toškik lemem,
Marik valtomo pižnemam…
Lezdak moneń odov veľmems.

Kadïk uľan mon lijata,
Kadïk ejsëń śudïť lomanť…
Anśak livtnems! Eŕams-lakams!
Tago čalgsems vaseń lovonť.

Kolmoksť onkstan – nileksť keŕan.
Meze tejan? Eŕan. Eŕan!
Tejan iľveďks, tejan tago…
Učan, vitemest tonadan.

Keman lomańs, jala keman,
Kadïk salonť śkamo sëvan.
Mezť tejems, a maštan lijaks.
Paŕak, ki teń lovi vijeks.

Isťa jutïť čim… dï pingem…
Monś tonavtoms lijań siziń:
Lovovoľ eŕamot liseź,
Vesť keŕak, dï onkstak sisemksť.

LEZDAK, MODA!

Jovtak moneń moda, tiriń moda,
Koda vanstoms undoksonok, koda?
Iľast kośke taradonok, lezdak,
Od kasovkstnë sërej ťokštnes peznast.

Koda tejems isťa – sedejť talnost,
Erźań moronť maŕaź, gajttneń javost,
Koštośkak ulezë sïnenst nežeks,
Čaŕkodest: stuvtoms eś lemenť – pežeťks?

Rangi varma sravtni beŕań kuľanť –
Pštiks meštes: erźat vandï a uliť.
Koda isťa jomams, moda, langstot?!
Vanstïk raśkem vandïńčizë, vanstïk!

Jomiť čuvtt, olïť pizemečiŕkeť…
Koda isťa mazïčitneń kirťams?
Anśak sestë ćećań pusmoś palï,
Źardo eŕva ćećaś pejdeź vanï.

Prï ašo lov…
Teke ledstnemań peľkst,
Konatne livtiť
Guvnï tolpanďasto,
Prok ojmeń pamoŕkst,
Konat keľmesť ejks,
Dï isťajak bažiť
Eŕamonť sasams.

Dï lovoś prï,
A sodï meks dï źars,
A sodï, mezeń
Son kekšeme altaź.
Dï veliť pamoŕkskenzë,
Varštat – vaľs.
Dï tago – čikorks,
Tago ojme čalgaź.

Te lovoś uči,
Uči lembe kedť,
Konat solavtsïź –
Koľgi bajgeń-bajge.
Dï sestë uli
Isťa lamo veď,
Konadonť keľme
Jožoś potï-ajgi.

Dï mejle lovoś,
Teke valskeń on,
Kutmordasazo modanť
Čudiľmaso.
Dï uli tenzë
Isťa paro, jon,
Meŕat tekeneń
Eŕamozo altaź.

Prï ašo lov…
Son sedejmaŕaź prï.
Son teke arsi,
Teke ladsi moro.
Dï moroń valtnëń
Čova kaŕkss peľdi,
Paŕak, tapavi ejzëst
Modań koroś.

Prï ašo lov…

ERŹAŃ VAL

Źardo maŕan erźań val,
Erźań… konas keľgi meneľ,
Konaś prok čipajeń nal
Solavtsï sedejstë kevenť,
Źardo maŕan erźań val,
Kona kandï ľomźor čine,
Konań ejsë modań sal,
Konań ejsë toški vireś,
Ojmem pešťsï tundoń veď,
Ežďsï kudojurtoń lembe,
Keďsëń maŕan jalgań keď,
Eŕamom palï, a čengi.
Źardo maŕan erźań val,
Kona e s je n ́, kona i n je,
Keman, ulems tenzë sval.
Erźań eŕva valoś – sïrneń!