JURTAJ

Eŕasť-ajšť aťat-babat kavonest. Uľneś sïnst ve ćorast, lemzë Jurtaj. Ćoraś čistë meri teťanstëń: teťań, tonavtumak, teťaj, tonavtumak. Teťaś tonavtïze, mezes sonś maštïľ, a ćorasteń jala alamo, jala teťanstëń ińaldï: tonavtumak dï tonavtumak!

Vesť teťaś kežijavć langozonzo i meri: „Sajevlesse hoť šajťan tonavtoms, — maksovleja tenzë”.

Anśak teťaś isťa meŕś, saś tenzë atine i meri: „Maksïk moneń ćorat, mon tonavca! Tonavtumań kis ijezënzë sajan kectëť anśak śado valks. Ijeń jutaź moľť kisënzë. Mon nevca tenť: sodavi tenť jalganzo jutksto, sajsak kudov, a sodavi — śado valksot sajsa, a ćorat katsa omboće ijes tonavtleme.”

Teťaś maksïze ćoranzo aťasteń.

Aťaś saize Jurtajeń i karmaś esnënzë tonavtomo. Vasńa tonavtïze śakoj lomaneń keľs. Mejle tonavtïze skotinań i narmuneń keľs.

Ijeń jutaź teťaś sajś śado valks i moľś aťasteń ćoranzo kisë.

Aťanť tonavtnićanzo uľnesť komś vejksë. Jurtaj kolońgemenćeľ. Son teinze vese sïnst ve ponaso kiskineks i noldïńze kardajs. Kiskineťne artlesť, artlesť kardazganť — lotkasť Jurtajeń teťanzo ikelev.

Aťaś meri teťasteń: „Sodïk, kona tesë tonť ćorat!”

Jurtajeń teťaś vanś, vanś langozost, nevć krajstë kolmoćenť lanks i meri: „Vana, te moń ćoram!”

Aťaś meri: „Avoľ te, — son nilećeś”.

Sainze teťanť śado valksonzo i meri: „Sak ijeń jutaź, — sodavi, a sodavi tenť”.

Ijeń jutaź Jurtajeń teťazo sajś śado valks i tago moľś aťasteń.

Aťaś teinze tonavtnićaťneń karćinganks i noldïnze livtleme. Karćigatnë livtnesť, livtnesť, kundasť vejte-vejte guľka, kandïź aťasteń i valksť vese ŕac ve žeŕďa lanks.

Aťaś meri Jurtajeń teťanstëń: „Sodïk, kona tesë tonť ćorat”.

Teťaś vanś, vanś langozost, nevć viť jondo krajstë omboće karćigansť lanks. Aťaś meri: „Avoľ se: tońť ćorat kerč jondo krajstë omboćeś”.

Aťaś saize teťanť śado valksonzo i meri: „Sak ijeń jutaź, sodavi a sodavi tenť. Sodavi sajsak kudov, a sodavi pingezënzë son moń uli”. Jurtajeń teťaś tuś kudov meľavtoź: ćorazo a sajevi aťanť kectë.

Jutaś kolmoće ijeś-kak. Purnïńze teťaś ostatkat jarmakonzo i tago tuś aťasteń ćoranzo kisë.

Jurtaj kolmo ijes aťadonťak lamo karmaś sodamo. Son liś aťadonť salava teťanzo karšo i meri tenzë: „Nu, teťaj, nejgak a sodavandeŕaj tenť — pingezëń kaduvan aťanť kec. Son nej tejsamiź minek ve ponaso ajgorks i noldasamiź kardajs artleme. Artliťanok, artliťanok, vese ŕac aratanok tonť ikeleť. Mon aran kerč keď jondo kolmoćeks. Vanok iľak stuvt!” Meŕś ćoraś i tuś teťanť vaksto.

Saś teťaś aťasteń.

Aťaś teinze vese tonavlićanzo ve ponaso ajgorks i noldïze kardajs. Ajgortnë artlesť, artlesť kardazganť, arasť vese ŕac Jurtajeń teťanzo ikelev. Aštiť vese, prok peznavtoź: a pilesëst čaravtïť, a seľmsëst končtïť.

Aťaś meri Jurtajeń teťanstëń: „Sodïk, kona tesë tonť ćorat. Sodasak — kudov martot sajsak, a sodavi — pingezënzë moń kec kadovi.”

Aťaś kuvaťs eź vanokak langozost, nevťś kerč jondo kolmoće ajgorsť lanks i meri: „Vana, te moń ćoram”. I saize ćoranzo kudov.

Eŕasť alamos kudoso, Jurtaj meri teťanstëń: „Moń tonavtuman kisë lamo jarmak, teťaj, jutavtïť, — nej mon pancïń tenť. Aďa livtimak bazarov. Mon tejan pŕan kiskineks i karman śakoj zvereń kuntleme i tonť ikelev kantleme. Nejsamiź śupavt, karmiť esnëń ramseme. Maksïť kolmo śat, miimak. Anśak kiŕgaston kšnanť iľak makst, seń esteť saik.”

Moľsť bazarov. Jurtaj teize pŕanzo kiskineks i karmaś śakoj zvereń kunćeme, teťanzo ikelev kantleme. Neiź sonzë śupavt i meriť aťasteń: „Miik kiskineť”.

Teťaś meri: „Mijsa!”

— Zńaro vešat?

— Kolmo śatt.

Maksť tenzë kolmo śatt i ramiź kiskinenť. Teťaś saize kiskinenť kiŕgasto kšnanť i tuś kudov.

Kiskineś kunćeś, kunćeś azorotneneń zverť, — orgoć kudov.

Omboće bazarnë Jurtaj meri teťanstëń: „Mon nej tejan pŕan karćiganks i karman śakoj narmoneń kunćeme. Nejsamiź śupavt, karmiť ramseme esnëń. Maksïť kolmo śatt valks — miimak tenst. Anśak iľak makst tenst piľgeń peŕka tapaŕdaź piže surinenť, — seń esteť saik.”

Jurtaj teize pŕanzo karćiganks i karmaś śakoj narmuneń kuntleme, teťanzo ikelev kantleme. Neiź śupavt, karmasť esnënzë ramseme. Teťaś kolmo śatto miize tenst, a piľgenzë peŕka tapardaź piže surinenť saize estenzë i tuś kudov. Eź pačkoť teťaś pele ki lankskak, ćoraś livťaś meľganzo, tejevś lomańks i tuś martonzo vejsë.

Kolmoće bazarnë tago teťat-ćorat bazarov tusť. Kijava moľmestë ćoraś meri teťasteń: „Mon teče tejan pŕan ajgorks. Karmiť esnëń ramseme — miimak kolmo śatto, anśak panctom iľak makst. Makssakdeŕaj panctom, mon mekev a savan tenť, — pingezëń ramićasť kec kaduvan.”

Sasť bazarov. Jurtaj teize pŕanzo ajgorks i učiť ramića. Saś vaksozost aťa i meri teťasteń: „Mijsak ajgorot?”

— Mijsa, — meri aťaś.

— Zńaro vešat?

— Kolmo śatt. Anśak panctozo a makssa.

Aťaś meri: „Miik pancnëk-meźnek, — nile śatt maksan tenť”.

— Koť zńaro makst, pancnëk-meźnek a mijsa.

— Vete śatt maksan, anśak miik.

— A mijsa.

— Koto śatt — maksan. Sisem śatt!

Teťaś stuvtïńze ćoranť valonzo: vejksë śatto miize ajgoronzo aťasteń pancnëk-meźnek.

Aťaś, kodak ramize ajgorsť, ozaś langozonzo laste i tuś kudov. Ki lankso ajgorś tuvtïkskeľse lankstonzo. Karmaś artneme. Artneś, artneś — eź tuvtovt tenzë. Sasť kudov čov poco kavonest.

Kudoso aťaś śulmize ajgorsť latalov, a sonś mać ojmseme. Maďmestë meri tejterenstëń: „Alamos ašteź simdik ton ajgorsť i karc pekstïk, dï vanok iľak meńcťa kectëť, mon alamos maďan ojmseme.”

Mać aťaś i matedevś.

Tejteŕś saize ajgorsť i tuś pokš veď lanks simdemenzë. Ajgorś simś, simś, karmaś panct veďmesënť tejteŕsť esnë vec uskomo. Tejteŕś tandać i noldïze kectënzë panct veďmesť. Ajgorś tuś vec i jomaś tejteŕsť seľmstënzë. Tejteŕś avaŕdeź tuś kudov.

Sïrgojś aťaś i čijś veď langosteń; teize pŕanzo ščukaks i karmaś Jurtajeń meľga panćeme. A Jurtaj teize pŕanzo okuńks i anśak ščukaś niľme sonzë, son sťavcïńze śalgonzo i a nilevi tenzë. Panćeś, panćeś aťaś Jurtaj meľga, siześ; liś vectënť i tuś kudov.

Čopoń pelev saś lej čiresteń vec kupećeń tejteŕ kavto vedra marto. Amoľdize ve vedranť, karmaś amoľdeme omboćenť. Maŕasazo — tago meze kaľck meŕś vedrasonť. Vačtaś — vedra potmaksnënť sijań surks. Saize surksonť i vežaśkezënzë tongize. Kudov samodo mejle targize surksonť i vaľma lanks putïze, a sonś mać udomo vaľmanť alov.

Veť, maŕasazo tejteŕś, tago meze kaľck meŕś vaľmanť lankso. Vačtaś vaľmanť lanks — surksoś araś. Vačtaś pŕa pezëzënzë — pŕa pesënzë ašti od ćora — isťamo mazï, isťamo mazï, kodamo son zńardojak eź nekšne. Od ćoraś meri tenzë: „Iľa peľ, tejteŕ paro či, — mon beŕań tenť a tejan. Vana meze anśak tenť karmavtan: mon mekev surksoks veľavtan. Valśke, koda liśat teťať vaks lavkas, moń surozot tongumak. Lavkazonk sï aťa i karmi śakoj tavaroń ramseme. Nejsazo son surstot surksonť i karmi esnënzë ramseme. Maksï tenť śado, maksï kavto, ton surksonť iľak mijť tenzë. Koda karmi teťat esnëť śovnomo dï śudomo — eškik surksonť mastor vaks. Surksoś jamksoks kaladï i mastoroń keles sradï. Aťaś tei pŕanzo aťakšoks i karmi jamksnësë kočkseme. Ve jamkske ton čalgak piľgeť alov. Koda aťakšoś vese jamksnëń kočksesïnze, son čalgi bliďa krajs, teťksïńze śolnonzo i karmi moramo, ton piľgeť aldo jamksonť noldïk.” Meŕś ćoraś isťa i tago tuś surksoks tejevś vaľma lanks.

Valśke tejteŕś tongize surksonť surozonzo i liś teťanzo marto lavkas. Saś lavkasteń aľa i karmaś śakoj tavaroń ramseme. Ramseś, ramseś, neize kupećeń tejteŕsť vežaśkestë sijań surksonť i karmaś esnënzë ramseme. Kai kisënzë śado valkst, kavto śatt — tejterś a mii esnënzë. Teťazo karmaś tejteŕsť esnë śovnomo, mejś son a mijsazo. Mejle karmaś esnënzë śudomo. Tejteŕś saize surksonť dï mastor vaks eškize. Surksoś jamksoks kalać i kijaksoń keles srać. Aťaś tejś pŕanzo aťakšoks i karmaś jamksnësë kočkseme. Tejterś ve jamkske čalgaś piľgenzë alov. Koda aťakšoś vese jamksnëń kočksinze, čalgaś bliďa krajs, teťkinze śolnonzo i karmaś moramo. Tejteŕś piľgaldonzo jamksonť noldïze. Jamkskeś veľavś saldatoks, kecënzë pšti sabľa. Koda saldatś aťakšoń ćapaťsazo kiŕga langa, — aťakšoń pŕa kovija jortovś, a sonś aťakšoś bliďasteń praś. Omboće čistë saldać venčaś kupećeń tejteŕsť marto i karmasť vejsë eŕamo.

Makar Jevsevev. Erźań jovkst // Purnïńze M.Je. Jevsevev — Moskva: SSSR-eń Narotnëń ćentraľnoj izdateľstvaś, 1928