Erzya symbolDictionary of the Erzya languageRUDEENContribute
← News · Tales · 2020-04-27

KODA AŤAT-BABAT MAKSÏŹ ĆORAST ŚAKOJ KEĽS TONAVTNEME

Eriť-aštiť aťat babat kavonest. Uli sïnst ve ćorast. Sïń kortïť aťat-babat: „Mezes miń tonavcïnek ćoranok — sokamo eli moramo?”

Babaś meri: „Tonavcïnek deŕaj sokamo, pek son jažavi, — tonavcïnek luči moramo.”

Aťaś meri babasteń: „Moramo tonavtomodo, tonavcïnek luči śakoj keľs.”

Anśak isťa kortasť, saś tenst ve atine i meri: „Maksïnk moneń ćorank tonavtleme, mon kolmo ijes eŕva mezes tonavca. Tonavtumań kis kectënk mezejak a sajan, kolmo ijede mejle moľť kisënzë — sodasak, — tońť uli, a sodasak — moń uli.”

Maksïź ćorast se aťasteń tonavtneme. Vasńa son tonavtïze ćoranť raznoj lomaneń keľs, mejle tonavtïze skotinań keľs i narmuneń keľs. Ćoraś kolmo ijes tonać, aťadonťkak lamo sodamo karmaś. Son sodïze, kona škane teťazo sï, liś ki langozonzo i meri tenzë: „Teťaj, koda ton pačkoďat, aťaś tejsamiź minek vasńa sokolks. Sonzë moń końďat tonavtnićanzo komś vejksë, mon kolońgemeńćan. Son noldasamiź minek kardajs, miń valktanok ve žeŕdine lanks. Mon uľan viť jondo kolmoćeks. Mejle tejsamiź minek ve ponaso ajgorks. Artlivcamiź, artlivcamiź vese, ŕac laďasamiź. Ton vanok, mon viť pilem čaravca. Kolmoćede tejsamiź minek guľkaks. Miń livtniťanok, livtniťanok — valktanok ve žerdine lanks. Mon uľan kerč jondo kolmoćeks.”

Jovtïńze neń ćoraś teťanstëń, tejevś guľkaks i tuś mekev aťasteń.

Moľś teťaś aťasteń. Aťaś teinze vese tonavtnićanzo sokolks i noldïnze kardajs. Sïń livtnesť, livtnesť kardazonť veľkska — valksť ve žerdine lanks.

Aťaś meri ćorasť teťanstëń: „Sodïk, kona tonť ćorat tesë.”

Teťaś vannoś, vannoś — nevć kolmoće sokolsť lanks dï meri: „Vana te moń ćoram!”

Mejle aťaś teinze vese tonavtnićatneń ve ponaso ajgorks. Ajgortnë artneśť, artneśť kardazganť — lotkaśť vese ve ŕac. Aťaś vetize teťanť ikelest i meri: „Sodïk, kona tesë tońť ćorat!” Teťaś ajgortnëń jutksto-jak sodïze ćoranzo.

Kolmoćede teinze aťaś vese tonavtnićanzo guľkaks. Guľkaťne livtnesť, livtnesť kardazonť veľkska — valksť ve žerdine lanks. Aťaś meri ćorasť teťanstëń: „Sodïk, kona tonť ćorat tesë.”

Teťaś guľkaťneń jutksto-jak sodïze ćoranzo i saize kudov.

Moliť kijava. Livti karšost krenč. Krenčeś meŕś tago mesť eś keľsënzë ćorasteń i tuś mekev livťaź.

Teťaś kevstize ćoranť: „Mesť krenčeś kortaś martot?”

Ćoraś meri: „Mon a jovtasa tenť, mesť son kortaś, a to ton pańsamak kudostot.”

Teťaś meri: „Mejś pańďan? moń lija trićamgak araś.”

Ćoraś jovtïze teťasteń, mesť tenzë kortaś krenčeś: „Vana mesť krenčeś kortaś: ton, koľa, moń piľgeń šľamo vedem simsak.”

Teťaś kežijavć ćoranť lanks i panize vakstonzo.

Ćoraś tuś virev. Muś toso kudïne i sovaś ezënzë. Kudosonť eriť kolmo ćorat: veť sïń lomať, čiť veľavtïť narmuńks: vejkeś — sokolks, omboćeś — krenčeks, kolmoćeś — oźazoks.

Valśke sokolś meri ćorasteń: „Aźo veľavt mastoron peŕka a mon ojmśan.”

Ćoraś eškevś mastorov, tejevś sokolks i tuś livťaź; veľavtïze sokolś mastoronzo, čokšne mekev saś kudosteń. Omboće čistënť kučize ćoranť krenčeś eś mastoronzo peŕka veľavtomo. Ćoraś veľavtïze krenčeń mastorosť-kak.

Kolmoće čistë kučize oźazoś eś mastoronzo vanmo, sonzë mastorzo kemeń mastoroń troks uľneś.

Ćoraś tuś. Moľmestë nejś son ińazoroń kudo. Sovaś kudonteń. Kudosonť ašti anśak ve ińazoroń tejteŕ: sonzë teťazo i jalaksonzo tusť vese vojnas. Ćoraś kevkstize tejteŕsť: „Mezeńgis teťat vojuvi?”

Tejteŕś meŕś: „Ejsëń siloj sai niks apak lemť ińazoroń ćora, teťam a maksï esnëń. Teń kuvalma vojuviť.”

Ćoraś veľavtïze oźazoń mastorsť. Saś kudosteń i meri jalgaťneneń: „Mon nej tujan vakstonk.”

Jalgatne meriť: „Tujat — a kiŕtťadïź, a tujat — a pańďadïź. Anśak davajte eś jutkovanok val puttanok: ki estëdenek jomi — vejkeń-vejkeń vešnima.”

Tejsť nilenest nalt, teškstïze eŕva ćoraś eś nalonzo, peznavtïź stenas i ćoraś tuś vakstost.

Son moľś victë vojnasteń. Vojnasonť ińazoroś vešni lomań: „Ki moli moń mastorozon mekev-vasov kolmo ijes śormań kisë, seneń makssa niks vejkine tejterem.”

Liś ve eneral i meri ińazorosteń: „Mon moľan, i kolmo ijes mekev san.” Ińazoroś kučize sonzë. Mejle moľś ćoraś ińazorosť ikelev i meri: „Mon avoľ kolmo ijes — kolmo časos mekev-vasov jakan mastorozot i śormat tenť kandan.”

Ińazoroś kučize sonzë-jak. Ćoraś tuś. Pačkoć ińazoronť kudozonzo, čas-kak škaś eź jutak; sovaś kudosteń i meri tejteŕsteń: „Moń teťat kučimem śormań kisë.” Tejteŕś kevsni esnënzë: „Ton koda sïť kemeń mastoroń trokska?”

Ćoraś meri tenzë: „Mon sokolks livťaź sïń.”

— A lijaks mezeks-kak maštat pŕat tejneme?

Ćoraś meri: „Mon maštan ošťo pŕan tejneme krenčeks i oźazoks.”

Tejteŕś targaś pulostonzo kolmo tolgat: sokoloń, krenčeń i oźazoń tolga i maksïnze tenzë śormaťneń.

Ćoraś sainze śormaťneń i tuś mekev. Alamodo eź pačkotť vojnasteń — vanï škaś anśak kavto čast jutaś. Muś liśmine. Simś, jarcaś lanksonzo i mać ojmseme.

Se eneralś, kona tušknoś śormaťneń kisë, muize sonzë; kerize udomsto pŕanzo; targinze potstonzo śormaťneń, moľś ińazorosteń i maksïnze tenzë.

Pŕadïź vojnanť i murdaśť vese eś mastorozost. Ińazoroś meri tejterenstëń: „Mon, tejterem,  maksïteń miŕdeneń te eneralsteń: vojnańť škane son sakšnoś kudov moń śorman kisë.”

Tejteŕś meri teťanstëń: „Mon, teťaj, a moľan teneń niks: tonť śormaťneń mon maksniń avoľ teneń.”

Ińazoroś meri tejteŕsteń: „Kengeľat, tejterem, — moń śormatneń te kandïńze, maksïńze teń kedezëń.”

Se ćoranť stenas kadoź nalstonť, kodak sonzë pŕanzo kerize eneralś, karmasť čuďme veŕť i sïjť. Jalgaťne tusť sonzë vešnemenzë. Vešnesť, vešnesť, muiź kemeń mastoroń tombaľde. Vanïť pŕazo keŕaź. Kancť kulï-veď i živoj veď. Valïź kulï vecënť — pŕazo peďaś. Valïź živoj vecënť — veľmeś ćoraś, — sťaś piľge lanks i meri jalgaťneneń: „Eh, zńars mon udïń!” Jalgaťne meriť tenzë: „Miń avoľdeź mujdeŕak, pingezëť udovleť teske, — pŕat-kak tonť keŕazeľ!”

Son varčize potmonzo — śormaťne poconzo arasť. Sestë son čarkoć, što se eneralś pŕanzo kerize. Son jovtïze jalgaťneneń, koda tevś uľneś. Jalganzo meriť tenzë: „Koli isťamo teveť, aźo sede kurok ińazorosteń, miń tujďanok kudov.”

Ćoraś tuś i moľś ińazorosteń. A toso eneralś siloj sai ińazoroń tejteŕsënť niks. Tejteŕś eneralsť esnë kevsni: „Koli ton sakšnïť śormaťneń kisë, jovtnik, — koda sakšnïť.”

Eneralś meri: „Mon laste sakšnïń.”

Tejteŕś meri: „Kengeľat, — mon śormadïja, koda sakšnosť śormaťneń kisë.”

A ćoraś kineń-gak pŕa eź nevť, — nevtize anśak pŕanzo tejteŕsteń. Tejteŕś teŕdize ćoranť i meri teťanstëń: „Teťaj, śormaťneń sainze moń kectë vana te lomanś.” Ińazoroś meri ćorasteń: „Ton sakšnïťdeŕaj śormaťneń kisë, mejś ino tonś moneń ezi makst?”

Ćoraś meri ińazorosteń: „Mon pačkodiń malazot — škaś kavto čast-kak eź jutakšno, a martot laďazeľť kolmo čast, seks mon eziń makst tenť śormaťneń; muiń liśmine, jarcïń-simiń lanksonzo i madiń ojmseme. Udomsto muimem te eneralś, kerize udomsto pŕam, sainze pocton śormaťneń i maksïnze tenť.”

Ińazoroś meri tenzë: „Pŕat keŕaź uľneśdeŕaj, koda ino ton veľmiť?”

— Moń veľmevtimiź jalgan.

Ćoraś meri: „Eŕavińdeŕajť, mon tusïń sïnst.”

Ińazoroś merś tenzë: „Aźo, tui.”

Ćoraś tuś i tuinze jalgatneń: „Tïń veľmevtink te ćoranť?”

Sïń meŕsť: „Miń veľmevtinek.”

Ińazoroś kevstize ćoranť: „Koda ton kolmo časos mekev-vasov sakšnïť moń mastorozon?”

Ćoraś tejevś sokolks i meri ińazorosteń: „Vana koda mon sakšnïń kolmo časos.”

Tejteŕś meri teťanstëń: „Son, teťaj, lijaks-kak maštï pŕanzo tejneme.” Tejteŕś livtinze ćoranť pulosto targaź kolmo tolgaťneń i konań pucazo — ladi.

Ińazoroś eneralsť pŕanzo kerize, tejterenzë maksïze se ćorasteń niks, i maksïze tenzë vese mastoronzo.

Eŕasť kuvaťs a kuvaťs. Saś ćoranť teťazo jalganzo marto purnamo se mastorosteń. Ćoraś, kodak neize teťanzo, sodïze, a teťaś esse sodak sonzë. Sovavtïnze ćoraś estenzë udomo sïnst. Andïnze, simdińze i mactinze. Veneń kańć sïrneń vakanso pure, putïze stolanks i meri tenst: „Sïńdeŕaj veť simenk, te vakanstonť simede.”

Mejle ćoraś šlinze piľgenzë sijań vakanso i mać. Veť teťanť saś simezë. Puredenť simme son eź smeja, saize piľgeń šľamo vecť i karmaś simme. Ćoraś neize sonzë i meri: „Teťaj, iľa simť te vettenť, mon piľgeń šliń esnënzë, mon tonť ćoratan, konań ton panik kudostot.”

Kučś ćoraś lomať avanzo kis. Tuiź avanzo-jak i čečemeń čis eriť vejsë.

Makar Jevsevev. Erźań jovkst // Purnïńze M.Je. Jevsevev — Moskva: SSSR-eń Narotnëń ćentraľnoj izdateľstvaś, 1928