VEĎ-AVA

Eŕasť ajšť aťat babat kavonest. Aťań babań araś a ejkakšost, a kakšost. Tuś aťaś viŕga jakamo. Jakaś son kolmo ijeť dï sïrgaś kudov.

Jutaś, jutaś — saś simezë. Komaś veťs dï karmaś simme. Veď ava kundïze sakalodo dï a noldï esnënzë. Aťaś karmaś tenzë eńaldomo:

„Noldamak! — meri, — kartso uli paro ajgorom, makssa tenť!”

Veď-avaś meri: „A eŕavi ajgorot! Altïk, meźde a sodat — noldatan!”

Aťaś meri: „Noldamak! piresë uli paro odonijam — makssa tenť!”

— A eŕavi odonijat! Altïk, meźde a sodat, noldatan!

— Viŕsë uliť sisem neške-pireń, seh paro pirenť makssa tenť. Noldamak!

— A eŕavi neške pireť, altïk meźde a sodat. Noldatan!

Aťaś arćeś i meri: „Ulezë ino tenť, meźde mon a sodan!”

Veď-avaś noldïze. Aťaś tuś kudov.

Pačkoć orta lanks — čijś karšozonzo kolmo ijesë ćorazo, povodevś kiŕgazonzo dï meri: „Eh, teťaj! koda mon učan esnënť! Mejś kuvať eziť sa?”

Aťaś karmaś avaŕdeme dï meri: „Eh, ćoram! eŕgeďmaś eŕgediť ezëzëń dï moń marto erića a uľat, — mon veď-avaneń altïteń!”
Ćorïneś meri: „Altïmek, altïmek! mon a peľan!”

Eriť-aštïť kolmonest. Ćoraś uš pokšto kajś. Son i meri teťanstëń: „Teťaj, bavlavamak, mon veď-avaneń tujan!”

Teťaś baslavize, prosťaś martonzo i ćoraś tuś.

Jutaś, jutaś — pačkoć jaga-babań kudos. Sovaś kudosteń i meri: „Śuk! śuk! babakaj!”

— Śuk avoleť meŕdeŕaj, vesť suskovleteń, kavsť nilevleteń! — Mesť tija jakat?

— Teťam altïmem veď-avaneń — moľan sonenzë!

— Oh, ćoram! ton avoľ veď-avaneń moľat, — ton moľat moń leľaneń, — son simmestë teťať sakalodo kundakšnïze — sonenzë teťat altïńzeť. Aźo sede tov — toso eri moń paťam. Son sede lamo sodï. Son tonavttanzat, koda tejems.

Ćoraś liś jaga-babanť kectë i tuś tago jutamo. Jutaś, jutaś — muś omboće jaga-babań kudo. Sovaś ezëzënzë i meri: „Śuk, śuk, babakaj!”

— Śuk avoleť meŕdeŕaj, vesť suskovleteń, kavsť nilevleteń! — Mesť tija jakat?

— Teťam leľateń altïmem, moľan tenzë ćoraks!

— Eh, ćoram! a eŕavat ton sonzë kecë! Aźo sede vasov. Musak pokš paťanok. Son sede lamo sodï, son tonavttanzat, koda tejems.

Liś ćoraś jaga-babanť kectë, tuś tago jutamo.

Jutaś, jutaś, muś kolmoće jaga-babań kudo. Sovaś kudosteń i meri: „Śuk, śuk, babakaj!”

— Śuk avoleť meŕdeŕaj — vesť suskovleteń, kavsť nilevleteń! — Mesť tija jakat?

— Teťam altïmem tonť leľateń ćoraks. Moľan tenzë eŕamo!

— Eh, ćoram! a eŕavat ton leľań kecë: sonzë kardazonzo peŕka nileńgemeń kolija sťavtoź — vesemeń pŕaso lomań pŕat peznavtoź — vejkeń pŕaso anśak araś — sezë tonť pŕat peznavcazo!

Ćoraś karmaś avaŕdeme. Jaga-babaś meri: „Il'avaŕť, ćoram! Mon tonavttan — mesť tejems: aźo, testë avoľ vasolo uli eŕke. Kekšť se eŕkenť čires nudej-pulos i aštek. Livtiť kolmo jakśark. Ne moń leľań tejterenzë. Valgiť eŕke čiresteń, tejeviť tejteŕks, kajsesïź rućast-panarost i karmiť ekšeleme. Ton lisť nudej pocto, saiť viška tejtersť rućanzo-panaronzo i mekev kekšť. Koda ekšeleviť, kavtoťne orčiť dï tuiť livťaź, a viškineś kadovi panaroń vešneme. Koda meri son: „Ki sainze rućan-panaron, tuiť. Ulińdeŕaj son od ćora — ulezë moneń miŕdeks,” ton lisť i maksïť tenzë rućanzo-panaronzo.”

Ćoraś tuś. Muize se eŕkenť i kekšś nudej-bulos. Anśak kekševś — vanï — livtiť kolmo jakśark. Libor… valksť eŕkenť čires i tejevsť mazï tejteŕks. Kajsiź rućast-panarost i karmasť ekšeleme. Ćoraś liś nudej-bulosto, saińze viška tejterenť rućanzo-panaronzo i mekev kekšś marost. Tejterťne ekšelevsť i lisť vectënť. Kavto pokštnë orčliź panarost i tusť livťaź. A viškineś kadovś štapo. Son meri: „Ki saińze panaron — tuiť: ulińdeŕaj son sïre lomań — ulezë moneń teťaks; ulińdeŕaj ava lomań — ulezë teń avaks; ulińdeŕaj tejteŕ lomań — ulezë teń paťaks; ulińdeŕaj od ćora — ulezë teń miŕdeks!”

Koda isťa merś, ćoraś liś nudej-bulosto i maksïńze panaronzo. Orčaś tejteŕś i tusť kavonest tejteŕsť kudos. Tejteŕś simdize, andïze ćoranť i meri tenzë: „Nej aźo teťaneń, vešť kectënzë tev. Son karmi esnëť andomo, simdeme — iľa jarca-simť; merť: mon sïń tezë avoľ jarcamo, simme — robutamo”.

Ćoraś moľś i meri: „Śuk, śuk, pokšťaj! Mon sïń tenť robutamo, kodamo tev teń maksat?”

Aťaś meri: „Ladna koli sïť, jakamo tarka eziť tejť. — Mon uš kučiksëliń kisëť! A jarcat li meźdejak — čej pekeť vačś!”

Ćoraś meri: „Mon sïń avoľ jarcamo-simme — robutamo, — tuka teń tev!”

Aťaś meri: „Molodec! Nej tevem araś. Sak čokšnë, jovtan tenť tev!”

Ćoraś veľavć i tuś tejterenť kudos. Koda čizë čopoteć, moľś aťasteń teveń kevsteme.

— Tuka, pokšťaj, tev!

— Maksan! — meri aťaś: — uli moń komś deśatina virem, aźo se virenť valśkes koŕonom targik, sokik, izïk, vitť tovźuro, tovźuroś kenerezë, nuik, pivsïk, jažavtïk, kšeks panik, kaštoc kajsik, valśke tarksik, sipť ve kše-kočom i pŕa pezëń putïk. Kše činesteń mon sïrgozezan!

Ćoraś veľavć i tuś tejterenť kudos. Sonś kuva moli avaŕdi. Tejteŕś meri: „Mejś avaŕďat?”

— Teťat veľť pokš tev makś. Son moneń zńardo-jak a tejevi!

— Kodamo?

— Uli komś deśatina viŕzë. Se virenť valśkes koŕonom targams, modanť sokams, izams, tovźuro videms, tovźuroś kenerezë, nujems, pivsëms, jažavtoms, kšeks panems, kaštoc kajsems, valśke tarksems, ve kše-kočom sindems i pŕa pezënzë putoms. Kše činesteń son sïrgozezë!

Tejteŕś meri: „Iľa meľavt, mať, udok vaľkes. Te tevś moń!”

Ćoraś mać.

Koda suńdeŕgać, lisś tejteŕś kustima pes, targize ašo paćanzo, kolmo jonov avuldaś esnënzë i meri: „Teťań urenzë, vardonzo! sado moneń pomoćes!”

Promsť peŕkanzo vidima nevidima lomať. Tejteŕś meri tenst: „Teťań uli komś deśatina virezë; aźodo se virenť targink koŕonom, modanť sokink, izïnk, tovźurodo vidink, tovźuroś kenerezë, nuink, pivsïnk, jažavtïnk, kšeks panink valśkes, tarksink, a ve kše tosk kaštomosteń kadodo!”

Valśke sťaś ćoraś. Tejteŕś meri tenzë: „Aźo, kaštoc kadovś ve kše, targik, sińdik šačk dï teťań pŕa pes putïk!”

Ćoraś moľś, targize kšenť kaštocto, sińdize šačk i aťanť pŕa pes putïze.

Aťaś sïrgojś, kolmo rast kše činesteń kešńaś i meri: „Vot tak molodec, ćoram! Mon mudŕonojan-mudŕonojan, a ton sede-jak mudŕonojat! Aźo mať, čokšnës tenť tev a uli. Čokšnë sak ošťo ve tev maksan!”

Ćoraś veľavć i tuś tejteŕsť kudos. Tejteŕś andïze, simdize i ojmseme mactize. Koda čopoteć čizë, tejteŕś meri: „Sťak, aźo teťaneń teveń kevsteme!”

Ćoraś moľś aťasteń dï meri: „Tuka, pokšťaj, tev!”

— Maksan! — meri aťaś: — aźo venzë pačk esiń kriľća pestë esiń ćerkuvas tejť kšnïń sëď. Sëdenť kavto peľga ulest sadumaŕ čuvt. Valśkes sadumaŕtne kenerest. Eŕva čuvto pŕaso morast śakoj ticat-narmuť. Valśkes pečk šačk kolmo sadumaŕť i pŕa pezëń putïť. Umaŕ činesteń mon sïrgozezan! Te a tejevińdeŕaj tenť — pŕat keŕasa!

Ćoraś veľavć i tuś tejterenť kudos. Sonś kuva moli — avaŕdi.

— Mejś avaŕďat? — kevksni tejteŕś.

— Teťat veľť pokš tev makś. A tejevińdeŕaj — meri — pŕat keŕasa!

— Kodamo tenť makś tevenť?

— Vana kodamo: venzë pačk esinzë kustima pestë, esinzë ćeŕkuvas kšniń sëď karmavś tejme. Sëdenť kavto peľga sadumaŕ čuvt ulest. Sadumaŕtne valśkes kenerest. Čuvtnëń pŕaso śakoj ticat-narmuť morast. Valśke kolmo sadumaŕť pečkems i teťať pŕa pes putoms. Sadumaŕ činesteń son sïrgozezë.

Tejteŕś meri: „Iľa meľavt, mať, udok valśkes: te tevś moń!”

Suńdiŕgać. Tejteŕś liś kustima lanks. Avoldaś kolmo rast ašo paćasonzo dï meri: „Teťań urenzë, vardonzo, sado moneń pomoćes!”

Promsť peŕkanzo vidima-nevidima lomať i meriť: „Mejś teŕdimiź!”

— Robuta uli! — meri tejteŕś: — aźdo, venzë pačk teťań kustima pestë teťań ćeŕkuvasteń tejede kšniń sëď. Kavto peľganzo putodo sadumaŕ čuvt. Valśkes kenerest sadumaŕť. Čuvtnëń pŕaso śakoj narmuť morast!

Valśke sťavtïze ćoranť i meri tenzë:

— Aźo, sesť kolmo sadumaŕť, pečkiť šačk i putïť teťań pŕa pes, tońś mekev sak moneń.

Ćoraś tejś, koda tenzë meŕś tejteŕś. Tejteŕś makś tenzë molotka i pŕavtomo eske i meri tenzë: „Aźo, teťań kustima pesë uli vaŕa, se vaŕasteń čavt te eskesënť, — teťam sïrgozi!”

Sïrgojś aťaś, kolmo rast kešńaś sadumaŕ činesteń i meri: „Nu, molodec, ćoram! aźo nej čokšnës ojmsek. Čokšnë sak, ošťo ve tev maksan tenť.”

Čopoteć čizë. Tejteŕś sťavtïze i meri: „Aźo teťaneń, kevsť tev!”

Moľś ćoraś i meri: „Tuka, pokšťaj, tev!”

— Maksan! — meri: — Maksan! karco uli sisem ijesë ajgorom, aźo tonavtïk laste artneme!

Ćoraś veľavć i tuś tejteŕsteń. Kuva jutï morï.

Tejteŕś kevstize: „Mejś mik morat?”

— Teťat pek šoždïne tevsť makś, seks moran!

— Mezeń tev tenť makś?

— Karco uli sisem ijesë ajgorzo — seń laste artneme tonavtoma meŕś!

— Eh, durak, — meri tejteŕś: — te samoj staka tevś. Teťam sońś pŕanzo ajgorks tejsazo i pekstasazo sisem kšïń kenkš ekšes. Aźo sede kurok tejevť sisem pondoń molutka, dï sisem kšniń iľovt, parïneť ulest. Mońś ajgorsť tonavca, — tonť son sëvďanzat!”

Ćoraś tejevć sisem pondoń molutka i sisem kšniń iľovt. Tejteŕś avoldaś paćasonzo i tejevś ćoraks. Sainze molotkanť, iľovtnëń i moľś kardońť ikelev. Vačkoć sisem pondoń molotkasonť, ve kenkšeś jažavś, a kotoťneń sońś ajgorś poctonť jažińze i liś karctonť. Tejteŕś kundïze, panctos i ozaś laste langozonzo. Kepetecť kavonest meneľ jožos. Tejteŕś sisem pondoń molutkasonť maštï i maštï ajgoronť pŕa langa. Siześ ajgorś, valkś mastorov. Tejteŕś śulmize palmańc dï davaj esnënzë kšniń iľovtnesë keŕamo. Keŕaś, keŕaś — iľovtnë-jak vese majšť. Iľov peťneń ećinze ajgorsť sudo vaŕas i karc tarkazonzo pekstïze. Saś kudov i meri ćoranteń: „Aźo teťaneń, kevsť ošťo tev.”

Ćoraś moľś aťasteń i meri: „Pokšťaj, tuka tev!”

Aťaś madeź kašlankso — sëredi. Son meri ćorasteń: „Tev tenť boľše a uli. Vandï sado viška tejtereń maro — venčatadïź, — tïń vejsë robotatado sonzë marto.”

Ćoraś veľavć i tuś tejterenť kudos. Opeť, kuva jutï, morï, — ni tenzë maksïť!

Tejteŕś kevstize: „Ton mejś tago morat?”

— Mejś a moran, valśke teťat venčasamiź!

— Avoľ venčamo — valśke teťam kavonek pŕanok keŕasïnze. Aďa sede kurok orgoťťanok!

Tejteŕś seľkś ve seľge ezem pŕas, omboće seľge seľkś kudo kunškas, kolmoće seľge seľkś kenkš porovt lanks. Pekstïź kudosť kľoćkas dï orgocť kavonest.

Valśke sťaś aťaś i meri: „Aźdo teŕdink ćoranť viška tejtereń maro venčamo!”

Moľsť kenkš udalov i meriť: „Aďado, teťank teŕdidiź venčamo!”
Ezem pŕaso seľgeś pškać tenst: „Ošťo anśak sťatanok udomsto!”

Moľsť aťasteń i meriť: „Anśak stiť ošťo udomsto!”

Alamos ašteź, aťaś tago kučińze: „Aźdo, teŕdink venčamo, nej uš keneŕcť čej!”

Kijaks kunčkaso seľgeś pškać karšost: „Orčatanok dï moľďanok!”

Moľsť aťasteń i meriť: „Orčiť dï sïť!”

Aťaś tago učoś alamos i meri: „Aźdo, merede tenst, sede kurok sast!”

Kenkš porovt lankso seľgeś pškać karšost: „Sovado, miń anoktanok!”

Panžiź kenkšesť — kijak araś — čavo kudoś. Jovtasť aťasteń.

Aťaś meri: „Aźdo nejke meľgast pańme. Meze ki lanksto a mujďado — tuink moneń!”

Tusť meľgast pańme.

A ćoraś tejteŕsť marto čiiť i čiiť kudov.

Tejteŕś meri ćorasteń: „Mať modasť lanks, kulconek, a maŕat-li mezejak?”

Ćoraś mać, kulsoneś i mezejak eź maŕak!

Mać sońś tejteŕś, kulconeś i meri: „Meľganok paniť, kurok uš sasasamiź. Mon veľavtan sïre skalks, ton sïre-sïre pastuhoks. Karmiť esnëť kevstneme — eziť nej li jutamodo ćorat-tejteŕť, meŕť: neiń — jutasť, koda te skalś ošťo ijeń vaz uľneś, a moń anśak sisemeľť ijeń, sestë jutasť vakskanok od ćora dï od tejteŕ. Mejle kevsťadïź: umok a umok vanat tesë? Ton merť: śado ije uli, koda vanan.” I tejevś tejteŕś sïre skalks, ćoraś sïre-sïre pastuhoks. Skalś jarcï lugado, pastuhś ašti vaksnënzë — odižanzo lïndat i nolgozo čudi.

Pačkoćť vaksozost meľgast panićaťne i kevstiź pastuhsť: „Eśť juta-li vakskat od ćora dï od tejteŕ?”
— Jutasť! — meri pastuhś: — koda te skalś uľneś ve ijesë vaz, a moń anśak sisemeľť ijeń.

— Umok ton vanat tesë te skalsť esnë?

— Śado ije uli, koda vanan!

— Nu, minek anśak iśak orgocť! — mersť meľgast panićaťne i murdasť mekev kudov.

Tejteŕś i ćoraś veľavćť mekev lomańks i tago tusť čijeme.

Sasť kučozeťne aťasteń i meriť: „Eźnek mujť, mukšnïnek anśak ve sïre skal, — sïre-sïre pastuh vanï esnënzë — odižanzo lïndat i nolgozo čudi!

Miń kevstlinek pastuhś: eśť jutak-li vakskanzo od ćora dï od tejteŕ. Son meŕś jutasť, koda te skalś uľneś ve ijesë vaz, a moń anśak sisemeľť ijeń, son skalsť esnë vanï uš śado ije.” Aťaś meri: „Eh, durakt, durakt! Neť samoj sïń uľnesť, — skalś tejterem uľneś, pastuhś — ćoraś. Aźdo nejke tago meľgast pańme i meze mujďado ki lankstonť — tuink moneń!”

Sïń tago tusť.

Tejteŕś meri ćorasteń: „Mať, kulconek, — a maŕat-li mezejak!”

Ćoraś mać, kulsoneś i meri: „Mezejak a maŕavi.” Tejteŕś meri: „Nu-ka mońś maďan, kulsońan.”

Mać i meri: „Tago paniť meľganok, avoľ vasolot uš, — nejke sasasamiź. Mon tejsa pŕam tašto ćerkuvaks, tonť tejďan sïre popoks. Kevstťadïźdeŕaj meľganok panićaťne: eśť juta-li tija od ćora dï od tejteŕ, ton meŕť: jutasť, koda ne ćeŕkuvaťneń mon anśak stroileń ošťo, mon koda služan tesë kavto śatt ije uš uli.”

Pačkoćť panićatne. Sovasť ćeŕkuvasteń — ćerkuvaś čavo, — služi esnënzë anśak ve sïre-sïre pop: tašto koťol kadilazo, levšeń kaŕkske veďmezë.
Panićaťne kevstiź: „Eśť juta-li tija od ćora dï od tejteŕ?”

— Jutasť, — meri popś, — koda mon ne ćerkuvaťnesë anśak stroileń ošťo!

— Umok ton služat ne ćerkuvaťnesë?

— Kavto śatt ije uli, koda služan!

Panićaťne veľavsť mekev i tusť kudov. Tejteŕś i ćoraś veľavsť mekev lomańks i tusť tago čijeme.

Aťaś kevstni panićaťnesë: „Ja, mukšnïde mezejak?”

Sïń meriť: „Mukšnïnek anśak ve kalado boka ćeŕkuva — esnënzë služi sïre-sïre pop. Kevsťninek popsť — esť juta-li vakskanzo od ćora dï od tejteŕ. Son meŕś: jutasť, koda ne ćerkuvaťnesë son stroiľ ošťo, a son ćerkuvaťnesë kavto śatt ije uli, koda služi.”

Aťaś meri: „Eh, durakt, durakt! Ne samoj sïń uľnesť, — ćerkuvaś — tejterem, pop — ćoraś.

Tïnk lanks nať a mesť kemmeks, — moľan mońś kundasïń!” Sťaś i varmaks tuś meľgast.

Tejteŕś meri ćorasteń: „Mať, kulconek, a maŕat-li mezejak!”

Ćoraś mać, kulconeś i meri: „Mezejak a maŕavi!”

— Nu-ka mońś maďan! — meri tejteŕś.

Mać, sťaś i meri: „Teťam sońś meľganok pani — nejke kundasamiź. Tońť tejďan eŕkeks, mońś veľavtan kit-kalks.”

Teize ćoranť eŕkeks, sońś veľavć kit-kalks.

Pačkoć teťaś, kirńavć vecteń i tejevś ščukaks i davaj kit-kalonť meľga pańćeme. Anśak kundamo, kit-kalś sťavcïńze sardonzo i a nilevi tenzë. Panćeś, panćeś — siześ i meri tejteŕsteń: „Uľť sisem ijeť sukaks!” Sońś veľavć mekev i tuś kudov.
Eŕkeś veľavć mekev ćoraks, kaloś — sukaks, i tusť kavonest tago jutamo.

Pačkocť ćoranť vele pes. Sukaś meri: „Ton aźo kudov, mon tesk kaduvan. Moń teťam śudïmem sisem ijeť kiskaks jakamo, no mon sisem čide mejle mekev tejteŕks veľavtan, — moľan sisem čide mejle tïnk kudos i venčatanok. Anśak vana meze teńť meŕan: moľat ton kudov, — toso uliť tońť kavto sazorot. Vesemeń palći, vese palći kudoso semijanť, viška sazorot iľak pala, — sonzë palasakdeŕaj — moń stuvcamak!”

Ćoraś tuś kudov, sukaś kadovś vele pes.

Saś ćoraś kudov. Vese raduvasť ezënzë. Son vesemeń palćinze, vesemeń palćinze, esse palak anśak viška sazoronzo. Viška sazorśť meľs aparo saize, karmaś avaŕdeme dï meri: „Mejś, leľaj, moń eźmek pala, mezeń aparonť mon teiń teńť?” Leľasteń žaľ maŕavś sazorś. Son arsi eś pačkanzo: „Ara stuvca mon laďaź nim, — palasa sazorom.” Saize dï palïze. Kodak palïze — vese stuvtïńze mesť pŕanzo langa jutasť; stuvtïze eśtenzë laďaź tejteŕsť-kak, kona marto aťasť kectë orgoćť. Teťaťne-avaťne arćesť sonzë uŕvakstomo. Laďasť tenzë tejteŕ i samodo mejle sisemeće čistënť tejsť svaďba. Ozavtïź odiŕvaťneń-sodamoťneń ezem-pŕas i karmasť simme-jarcamo. Ćoranť marto saź tejteŕś veľavć guľkaks, livťaś ćoranť kardajs, valkś liśma uńavt pŕas i tejevś mekev mazï tejteŕks.

Moľś ćoranť pokš sazorozo vedeń kandomo. Komaś liśmasteń vedeń amoľďamsto, neize tosto tejteŕsť sulejenzë i meri eś pačkanzo: „Kodamo mon mazïjan, dï parojan, dï karman vedeń kandomo.” Kainze vedratneń i tuś kudov veťteme.

Kudosonť kevstiź: „Ja, mejś eziť kant veď?” Tejteŕś meri: „Mazïjan, parojan dï karman vedeń kandomo!”
Moľś vedeń kandomo viška sazorś. Sejak varčtaś liśmasteń, neize tejteŕsť sulejenzë i meri: „Mazïjan, parojan dï karman vedeń kandomo!” Kainze vedranzo i tuś kudov sejak veďteme.

Kudosonť kevstiź: „Ja, ton mejś eziť kant veď?”

Sazorś meri: „Mazïjan, parojan dï karman vedeń kandomo!”

Moľś sońś ćoraś vedeń kandomo. Varčtaś liśmasteń, neize tejteŕsť sulejenzë i sodïze. Tejteŕś valkś liśma uńavt pŕastonť, kundasť keťte-kec ćoranť marto i sovasť kudos. Kudosonť panize ezem-pŕasto odiŕvanzo, ozavtïze vaksozonzo sonsinzë marto saź tejteŕsť i karmasť guľajamo. Mon-gak toso uľniń. Vinado-pijado simiń.

Makar Jevsevev. Erźań jovkst // Purnïńze M.Je. Jevsevev — Moskva: SSSR-eń Narotnëń ćentraľnoj izdateľstvaś, 1928