KEPE SEDEJ (Moroń komoro)

Toneť, R–j

Źaro čiť dï veť
Śkamom eśkeľan.
Źaro śoksť, teleť
Tondeť śumordan.
Kosat eno ton,
Kosat eno ton,
Kosat eno ton,
Kide arśan mon?
Peŕkam pek lamo
Lomantne evtiť.
Anśak večkemam
Pŕanzo a nevti.
Kosat eno ton,
Kide arśan mon?
Pingeń kiulos
Vana pačkodiń.
Riznëź-meľavtoź
Kedem vačkodiń:
Kosat eno ton,
Kosat eno ton,
Kosat eno ton,
Kide arśan mon?

1989

«Iľa! Iľa!» – vizdeź kortasť turvatne.
«Palsek! Palsek!» – kećaź toškaś sedejeś…
Karado-karšoń nete arsematneń
Koda šožda veluv molićaks tejems!
Vana turvatne toškazevsť: «Ojminem!»
Sedejeś kećamodonť, maŕavś, solaś…
Kapšaź pultïze škaś Čokšnëń teštinenť –
Veluv molemaś apak faťa kolavś.
«Palsek! Palsek!» – eńalgadsť nej turvatne.
«Iľa tuje!» – pižneś, avardś sedejeś.
Kodat vejkeť nej arsematne, valtnë!
Koda stakat veluv molićaks tejems!

1988

Ulevliťa, dugaj, ton roź olgoks,
Pedlej tikšeks rungozot peďavliń.
Kasovliťa sërej piže kaleks,
Komoľavkaks peŕkat tapardavliń.

Ulevliťa, dugaj, keveń pandoks,
Tusto nupońks meštevat lisevliń.
Čačovliť, večkemam, viŕbulïneks,
Žojni lejeks pačkat mon čudevliń.

Ulevliťa, dugaj, ľomźor kuroks,
Mon ćokovoks lopat pots sovavliń.
Ulevliťa veń meneľsë kovoks,
Mon teštineks vakssot kirvazevliń.

Pazoś merś čačoms tenek lomaneks:
Toneť – ćoraks, moneń – erźań avaks.
Vejke keľsë martot kortatano
Dï… vejke-vejkeń a čaŕkodťano.

1991

Źaroksť teŕavtniń ućaskanť kundamo,
Źaroksť teŕavtniń eŕamom laďamo!
Mazïj ćećaso tundoś ejsëń maniľ.
Meks śokseś sëpej čevgeľsë kavani?..

Źardo toneť, večkemnem, čitne stakaľť
Dï rizksëv vetne pevteme kuvakaľť,
Venstija, teke vaićaneń, kedem,
Sedejem piľgalot putïja sëdeks, –

Dï ton jutïť. Odov veľmeś varštavksot:
Čadïś čudevś, potasť staka meľavksot.
Londadś se sëdeś: pek uvtićaľ stalmoś!
Son lamo sëreďkst lej potmaksos kalmaś.

Źaroksť teŕavtniń ućaskanť kundamo,
Źaroksť teŕavtniń eŕamom laďamo!
Mazïj ćećaso tundoś ejsëń maniľ.
Meks śokseś sëpej čevgeľsë kavani?..

1989

Kuvať anokstïń: pškaďan vana isťa,
Kevksťsa: jovtïk, kov teik ulkoń śormam?
Moneń maŕavś: kundasa sonzë pistes,
Son – lovne langso numolkajne śormav!

Arsiń merems: «Veľavtïk śormam mekev!
Mezeks son teť? Toń kiť tago valańa…»
Arsiń maŕams: «Moń ormameńksëm teke…
Lovnan sonzë, źardo ojmem kalańa…»

Kodamo rizks! Źaro sťakoń kememat!
«Pultïja» valoś pštikssë ejsëm kalgaś.
Nejgak čenti se sëreďksëv ledstnemaś:
Sulika langs kepe sedejem čalgavś…

1989