KODA ATÄT-BABAT MAKSYŹ CÖRAST SÄKOJ KEĹS TONAVTNEME

Ěrit́-aštit́ atät babat kavonest. Uli synst ve cörast. Syń kortyt́ atät-babat: „Mezes miń tonavcynek cöranok — sokamo ěli moramo?”

Babaś meri: „Tonavcynek deräj sokamo, pek son jažavi, — tonavcynek luči moramo.”

Atäś meri babasteń: „Moramo tonavtomodo, tonavcynek luči säkoj keĺs.”

Ansäk istä kortast́, saś tenst ve atine i meri: „Maksynk moneń cörank tonavtleme, mon kolmo ies ěŕva mezes tonavca. Tonavtumań kis kectěnk mezejak a sajan, kolmo iede mejle moĺt́ kisěnzě — sodasak, — tońt́ uli, a sodasak — moń uli.”

Maksyź cörast se atästeń tonavtneme. Vasnä son tonavtyze cörant́ raznoj lomaneń keĺs, mejle tonavtyze skotinań keĺs i narmuneń keĺs. Cöraś kolmo ies tonać, atädont́kak lamo sodamo karmaś. Son sodyze, kona škane tetäzo sy, liś ki langozonzo i meri tenzě: „Tetäj, koda ton pačkodät, atäś tejsamiź minek vasnä sokolks. Sonzě moń końdät tonavtnicänzo komś vejksě, mon kolońgemeńcän. Son noldasamiź minek kardajs, miń valktanok ve žeŕdine lanks. Mon ulän vit́ jondo kolmoceks. Mejle tejsamiź minek ve ponaso ajgorks. Artlivcamiź, artlivcamiź vese, räc ladäsamiź. Ton vanok, mon vit́ pilem čaravca. Kolmocede tejsamiź minek guĺkaks. Miń livtnitänok, livtnitänok — valktanok ve žerdine lanks. Mon ulän kerč jondo kolmoceks.”

Jovtyńze neń cöraś tetänstěń, teevś guĺkaks i tuś mekev atästeń.

Moĺś tetäś atästeń. Atäś teinze vese tonavtnicänzo sokolks i noldynze kardajs. Syń livtnest́, livtnest́ kardazont́ veĺkska — valkst́ ve žerdine lanks.

Atäś meri cörast́ tetänstěń: „Sodyk, kona tont́ cörat tesě.”

Tetäś vannoś, vannoś — nevć kolmoce sokolst́ lanks dy meri: „Vana te moń cöram!”

Mejle atäś teinze vese tonavtnicätneń ve ponaso ajgorks. Ajgortně artneśt́, artneśt́ kardazgant́ — lotkaśt́ vese ve räc. Atäś vetize tetänt́ ikelest i meri: „Sodyk, kona tesě tońt́ cörat!” Tetäś ajgortněń jutksto-jak sodyze cöranzo.

Kolmocede teinze atäś vese tonavtnicänzo guĺkaks. Guĺkat́ne livtnest́, livtnest́ kardazont́ veĺkska — valkst́ ve žerdine lanks. Atäś meri cörast́ tetänstěń: „Sodyk, kona tont́ cörat tesě.”

Tetäś guĺkat́neń jutksto-jak sodyze cöranzo i saize kudov.

Molit́ kijava. Livti karšost krenč. Krenčeś meŕś tago mest́ ěś keĺsěnzě cörasteń i tuś mekev livtäź.

Tetäś kevstize cörant́: „Mest́ krenčeś kortaś martot?”

Cöraś meri: „Mon a jovtasa tent́, mest́ son kortaś, a to ton pańsamak kudostot.”

Tetäś meri: „Mejś pańdän? moń lija tricämgak araś.”

Cöraś jovtyze tetästeń, mest́ tenzě kortaś krenčeś: „Vana mest́ krenčeś kortaś: ton, kolä, moń piĺgeń šlämo vedem simsak.”

Tetäś kežijavć cörant́ lanks i panize vakstonzo.

Cöraś tuś virev. Muś toso kudyne i sovaś ězěnzě. Kudosont́ ěrit́ kolmo cörat: vet́ syń lomat́, čit́ velävtyt́ narmuńks: vejkeś — sokolks, omboceś — krenčeks, kolmoceś — ozäzoks.

Valśke sokolś meri cörasteń: „Azö velävt mastoron peŕka a mon ojmsän.”

Cöraś ěškevś mastorov, teevś sokolks i tuś livtäź; velävtyze sokolś mastoronzo, čokšne mekev saś kudosteń. Omboce čistěnt́ kučize cörant́ krenčeś ěś mastoronzo peŕka velävtomo. Cöraś velävtyze krenčeń mastorost́-kak.

Kolmoce čistě kučize ozäzoś ěś mastoronzo vanmo, sonzě mastorzo kemeń mastoroń troks uĺneś.

Cöraś tuś. Moĺmestě nejś son inäzoroń kudo. Sovaś kudonteń. Kudosont́ ašti ansäk ve inäzoroń tejteŕ: sonzě tetäzo i jalaksonzo tust́ vese vojnas. Cöraś kevkstize tejteŕst́: „Mezeńgis tetät vojuvi?”

Tejteŕś meŕś: „Ějsěń siloj sai niks apak lemt́ inäzoroń cöra, tetäm a maksy ěsněń. Teń kuvalma vojuvit́.”

Cöraś velävtyze ozäzoń mastorst́. Saś kudosteń i meri jalgat́neneń: „Mon nej tujan vakstonk.”

Jalgatne merit́: „Tujat — a kiŕttädyź, a tujat — a pańdädyź. Ansäk davajte ěś jutkovanok val puttanok: ki ěstědenek jomi — vejkeń-vejkeń vešnima.”

Tejst́ nilenest nalt, teškstyze ěŕva cöraś ěś nalonzo, peznavtyź stenas i cöraś tuś vakstost.

Son moĺś victě vojnasteń. Vojnasont́ inäzoroś vešni lomań: „Ki moli moń mastorozon mekev-vasov kolmo ies sörmań kisě, seneń makssa niks vejkine tejterem.”

Liś ve ěneral i meri inäzorosteń: „Mon molän, i kolmo ies mekev san.” Inäzoroś kučize sonzě. Mejle moĺś cöraś inäzorost́ ikelev i meri: „Mon avoĺ kolmo ies — kolmo časos mekev-vasov jakan mastorozot i sörmat tent́ kandan.”

Inäzoroś kučize sonzě-jak. Cöraś tuś. Pačkoć inäzoront́ kudozonzo, čas-kak škaś ěź jutak; sovaś kudosteń i meri tejteŕsteń: „Moń tetät kučimem sörmań kisě.” Tejteŕś kevsni ěsněnzě: „Ton koda syt́ kemeń mastoroń trokska?”

Cöraś meri tenzě: „Mon sokolks livtäź syń.”

— A lijaks mezeks-kak maštat prät tejneme?

Cöraś meri: „Mon maštan oštö prän tejneme krenčeks i ozäzoks.”

Tejteŕś targaś pulostonzo kolmo tolgat: sokoloń, krenčeń i ozäzoń tolga i maksynze tenzě sörmat́neń.

Cöraś sainze sörmat́neń i tuś mekev. Alamodo ěź pačkott́ vojnasteń — vany škaś ansäk kavto čast jutaś. Muś liśmine. Simś, jarcaś lanksonzo i mać ojmseme.

Se ěneralś, kona tušknoś sörmat́neń kisě, muize sonzě; kerize udomsto pränzo; targinze potstonzo sörmat́neń, moĺś inäzorosteń i maksynze tenzě.

Prädyź vojnant́ i murdaśt́ vese ěś mastorozost. Inäzoroś meri tejterenstěń: „Mon, tejterem,  maksyteń miŕdeneń te ěneralsteń: vojnańt́ škane son sakšnoś kudov moń sörman kisě.”

Tejteŕś meri tetänstěń: „Mon, tetäj, a molän teneń niks: tont́ sörmat́neń mon maksniń avoĺ teneń.”

Inäzoroś meri tejteŕsteń: „Kengelät, tejterem, — moń sörmatneń te kandyńze, maksyńze teń kedezěń.”

Se cörant́ stenas kadoź nalstont́, kodak sonzě pränzo kerize ěneralś, karmast́ čud́me veŕt́ i syjt́. Jalgat́ne tust́ sonzě vešnemenzě. Vešnest́, vešnest́, muiź kemeń mastoroń tombaĺde. Vanyt́ präzo keräź. Kanct́ kuly-ved́ i živoj ved́. Valyź kuly vecěnt́ — präzo pedäś. Valyź živoj vecěnt́ — veĺmeś cöraś, — stäś piĺge lanks i meri jalgat́neneń: „Ěh, znärs mon udyń!” Jalgat́ne merit́ tenzě: „Miń avoĺdeź mujderäk, pingezět́ udovlet́ teske, — prät-kak tont́ keräzeĺ!”

Son varčize potmonzo — sörmat́ne poconzo arast́. Sestě son čarkoć, što se ěneralś pränzo kerize. Son jovtyze jalgat́neneń, koda tevś uĺneś. Jalganzo merit́ tenzě: „Koli istämo tevet́, azö sede kurok inäzorosteń, miń tujdänok kudov.”

Cöraś tuś i moĺś inäzorosteń. A toso ěneralś siloj sai inäzoroń tejteŕsěnt́ niks. Tejteŕś ěneralst́ ěsně kevsni: „Koli ton sakšnyt́ sörmat́neń kisě, jovtnik, — koda sakšnyt́.”

Ěneralś meri: „Mon laste sakšnyń.”

Tejteŕś meri: „Kengelät, — mon sörmadyja, koda sakšnost́ sörmat́neń kisě.”

A cöraś kineń-gak prä ěź nevt́, — nevtize ansäk pränzo tejteŕsteń. Tejteŕś teŕdize cörant́ i meri tetänstěń: „Tetäj, sörmat́neń sainze moń kectě vana te lomanś.” Inäzoroś meri cörasteń: „Ton sakšnyt́deräj sörmat́neń kisě, mejś ino tonś moneń ězi makst?”

Cöraś meri inäzorosteń: „Mon pačkodiń malazot — škaś kavto čast-kak ěź jutakšno, a martot ladäzeĺt́ kolmo čast, seks mon ěziń makst tent́ sörmat́neń; muiń liśmine, jarcyń-simiń lanksonzo i madiń ojmseme. Udomsto muimem te ěneralś, kerize udomsto präm, sainze pocton sörmat́neń i maksynze tent́.”

Inäzoroś meri tenzě: „Prät keräź uĺneśderäj, koda ino ton veĺmit́?”

— Moń veĺmevtimiź jalgan.

Cöraś meri: „Ěrävińderäjt́, mon tusyń synst.”

Inäzoroś merś tenzě: „Azö, tui.”

Cöraś tuś i tuinze jalgatneń: „Tyń veĺmevtink te cörant́?”

Syń meŕst́: „Miń veĺmevtinek.”

Inäzoroś kevstize cörant́: „Koda ton kolmo časos mekev-vasov sakšnyt́ moń mastorozon?”

Cöraś teevś sokolks i meri inäzorosteń: „Vana koda mon sakšnyń kolmo časos.”

Tejteŕś meri tetänstěń: „Son, tetäj, lijaks-kak mašty pränzo tejneme.” Tejteŕś livtinze cörant́ pulosto targaź kolmo tolgat́neń i konań pucazo — ladi.

Inäzoroś ěneralst́ pränzo kerize, tejterenzě maksyze se cörasteń niks, i maksyze tenzě vese mastoronzo.

Ěräst́ kuvat́s a kuvat́s. Saś cörant́ tetäzo jalganzo marto purnamo se mastorosteń. Cöraś, kodak neize tetänzo, sodyze, a tetäś ěsse sodak sonzě. Sovavtynze cöraś ěstenzě udomo synst. Andynze, simdińze i mactinze. Veneń kańć syrneń vakanso pure, putyze stolanks i meri tenst: „Syńderäj vet́ simenk, te vakanstont́ simede.”

Mejle cöraś šlinze piĺgenzě sijań vakanso i mać. Vet́ tetänt́ saś simezě. Puredent́ simme son ěź smeja, saize piĺgeń šlämo vect́ i karmaś simme. Cöraś neize sonzě i meri: „Tetäj, ilä simt́ te vettent́, mon piĺgeń šliń ěsněnzě, mon tont́ cöratan, konań ton panik kudostot.”

Kučś cöraś lomat́ avanzo kis. Tuiź avanzo-jak i čečemeń čis ěrit́ vejsě.

Makar Evsev́ev. Ěrzäń jovkst // Purnyńze M.E. Evsev́ev — Moskva: SSSR-ěń Narotněń centraĺnoj izdateĺstvaś, 1928

Оставить комментарий

Ваш адрес email не будет опубликован. Обязательные поля помечены *